Zamestnanci pracujúci na diaľku a ich právo na odpojenie: regulácia telepráce v EÚ

Pred pandémiou koronavírusu nebola telepráca neznámym pojmom. Išlo však o výnimku z nepísaného pravidla, že práca sa má vykonávať výlučne v prostredí, ktoré poskytuje a reguluje zamestnávateľ, počas vopred dohodnutého pracovného času, po ktorom môže zamestnanec väčšinou „vypnúť“ a venovať sa nepracovnému životu a povinnostiam.

Rozšírením práce na diaľku v roku 2020 sa spoločnostiam podarilo udržať sa nad vodou a pracovníkom zachovať si pracovné miesta, pričom museli čeliť rozbúreným vodám pandémie. Napriek pozitívnym výsledkom bola telepráca aj príčinou toho, že sa zotreli hranice medzi pracovným a osobným časom, keďže digitálne zariadenia umožňovali zamestnancom kontakt mimo zmluvného pracovného času, zasahovali do ich osobného času a ohrozovali ich fyzickú a duševnú pohodu.

Zisťovanie škôd

Z údajov z Európskeho telefonického prieskumu pracovných podmienok z roku 2021 vyplynulo, že zamestnanci pracujúci na diaľku často odpracovali ďalšie – a neplatené – hodiny len preto, že digitálne nástroje veľmi sťažujú stanovenie hraníc medzi pracovným a osobným životom.

Okrem toho podľa prieskumu, ktorý uskutočnila nadácia Eurofound o zamestnancoch a manažéroch ľudských zdrojov, 45 % subjektov uviedlo, že ich zamestnávateľ má zavedenú politiku „práva na odpojenie“, ale takmer 80 % uviedlo, že pravidelne dostávajú komunikáciu súvisiacu s prácou mimo svojho pracovného času.

Zavedenie politík telepráce

EÚ si uvedomila dôsledky a začala zavádzať príslušné regulačné rámce. Rôzne smernice EÚ, najmä Smernica o pracovnom čase (smernica 2003/88/ES), obsahujú ustanovenia o telepráci, napríklad stanovenie obmedzení pracovného času a regulovanie času odpočinku zamestnancov.

Okrem toho sa členské štáty EÚ začali zaoberať otázkami telepráce na vnútroštátnej úrovni. V správe agentúry EU-OSHA z roku 2021 s názvom Úprava práce na diaľku v Európe po pandémii COVID-19 sa rozlišovalo medzi dvoma skupinami krajín. Tými, ktoré prijali osobitné právne predpisy o využívaní telepráce a krajinami, ktoré tak neurobili (alebo sa zaoberali teleprácou v rôznych právnych predpisoch/kontextoch).

Od roku 2020 boli v Belgicku, Chorvátsku, Grécku, Írsku, Portugalsku, na Slovensku a v Španielsku prijaté nové právne predpisy týkajúce sa osobitne práva na odpojenie sa. Bol to priamy dôsledok potreby zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých pracovníkov (na diaľku a na mieste), ktorí používajú digitálne nástroje na prácu, a to predchádzaním rizikám ich trvalého pripojenia.

Uplatňovanie práva na odpojenie sa, správny spôsob

Celkovo majú politiky týkajúce sa práva na odpojenie sa, ktoré sú zavedené vo všetkých členských štátoch a v spoločnostiach, pozitívny vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov, pričom počet zamestnancov, ktorí uvádzajú spokojnosť s prácou, je väčší v krajinách, v ktorých takéto politiky existujú, ako v tých, kde takéto politiky nie sú zavedené. Na zabezpečenie trvalej zmeny je však potrebné, aby príslušné právne predpisy sprevádzalo zvyšovanie informovanosti zamestnancov o negatívnych účinkoch „neustáleho pripojenia“ a aby sa na úrovni podnikov prijali ďalšie opatrenia prispôsobené každému osobitnému pracovnému prostrediu.

Prečítajte si viac o regulácii telepráce v Európe po pandémii COVID-19 v aktualizovanej správe agentúry EU-OSHA za rok 2023.

Súvisiace odkazy:

Ako dosiahnuť správnu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom

Práca na diaľku:príručka pre nových zamestnancov

Ako podporovať dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov po skončení pandémie COVID-19

Ďalšie informácie:

Európske dni pracovných príležitostí

Vyhľadať poradcov siete EURES

Pracovné a životné podmienky v krajinách siete EURES

Databáza pracovných miest siete EURES

Služby portálu EURES pre zamestnávateľov

Kalendár podujatí siete EURES

Nadchádzajúce online podujatia

EURES na Facebooku

EURES na X

EURES na LinkedIn

EURES na Instagrame