Životné a pracovné podmienky: Slovensko

Vykonávanie

V SR neexistuje platná právna úprava týkajúca sa stáží.

Životné a pracovné podmienky

Národný štipendijný program Slovenskej republiky je určený na podporu mobilít zahraničných a domácich študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov. O rôznych programoch podpory pre stážistov sa informujte vo vašej vzdelávacej inštitúcii alebo u organizácie, ktorá vám stáž sprostredkovala.

Kde hľadať príležitosti

Pomoc pri hľadaní stáže poskytujú študentom vysoké školy a medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA. Program Erasmus+ ponúka študentom možnosť absolvovať stáž. Ponuky stáží sú k dispozícii na niektorých pracovných portáloch, na portáloch špecializovaných na stáže alebo na webových stránkach spoločností. Projekt EURES Targeted mobility scheme (TMS) pomáha pri hľadaní práce, stáže či učňovskej prípravy.

Ak máte záujem absolvovať stáž v konkrétnej firme, zašlite im svoje CV so žiadosťou o stáž.

Financovanie a podpora

Pre informácie o možnosti stáže a získania Erasmus+ grantu kontaktujte svoju vysokú školu. Informácie o finančnej podpore cez program EURES TMS získate u poradcov siete EURES. 

Odkazy:

Životné a pracovné podmienky

Zamestnávatelia na Slovensku sú motivovaní zapojiť sa do procesu odborného vzdelávania a prípravy formou daňových stimulov. Výhodou duálneho vzdelávania je, že žiaci získavajú pracovné návyky už počas štúdia a skracuje sa doba ich adaptácie po nástupe do pracovného pomeru, rýchlejšie dosahujú požadovaný pracovný výkon a dosahujú lepšie mzdové ohodnotenie. Žiak má možnosť v rámci učebnej zmluvy uzavrieť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve so zamestnávateľom.

V prípade záujmu o duálne vzdelávanie si študent vyberie odbor, ktorý chce študovať a zamestnávateľa, u ktorého absolvuje pohovor. V prípade úspešného výberového konania študent dostane potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave v systéme duálneho vzdelávania. Potvrdenie študent prikladá k prihláške na štúdium a následne absolvuje prijímačky. Pred začiatkom štúdia študent uzatvorí so zamestnávateľom učebnú zmluvu (jej uzatvorenie je možné až do konca polroka prvého ročníka).

Kde hľadať príležitosti

Informácie o stredoškolskom vzdelávaní na Slovensku ponúka portál www.stredneskoly.sk.

Informácie o systéme duálneho vzdelávania sa nachádzajú na webovej stránke Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, na Portáli stredného odborného vzdelávania a na webových stránkach komôr zamestnávateľov a združení zamestnávateľov.

Financovanie a podpora

Financovanie stredných škôl je na Slovensku postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu.  Výchova a vzdelávanie sú podľa zákona 245/2008 Z. z. založené na princípoch bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy. 

Viac o financovaní duálneho vzdelávania v bode 3.1.2.

Mnoho ľudí na Slovensku žije v súkromných domoch a bytoch. Najčastejším druhom ubytovania v mestách sú byty v súkromnom vlastníctve alebo nájomné byty, ktoré sú porovnateľné s domami v menších mestách a dedinách. Ubytovanie je bežne dostupné na Slovensku, v prípade ak si chcete byt alebo dom kúpiť. Hodnota nehnuteľností v hlavnom meste a univerzitných mestách a v ich prímestských častiach je v porovnaní s ostatnými regiónmi vyššia. Regionálne a lokálne noviny sú veľmi dobrým prostriedkom informácií o možnostiach ubytovania. Existujú však aj súkromné realitné agentúry, ktoré si za svoju činnosť účtujú poplatok. 

Typy bývania:

• vlastnícke – v osobnom vlastníctve
• sociálne – bývanie pre znevýhodnené skupiny občanov
• súkromné nájomné – prenajímanie bytov za účelom zisku.

Kúpa Hodnota nehnuteľností sa neraz odvádza od ceny za štvorcový meter. Ak však momentálne nemáte finančnú hotovosť, ak splníte určité podmienky, je možnosť žiadať o pôžičku na kúpu bytu alebo domu, alebo stavbu domu do svojho vlastníctva. Pôžičky na kúpu nehnuteľností poskytujú banky alebo finančné ústavy vo forme hypotekárnych úverov.

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom pri kúpe nehnuteľnosti, spolupracujte s katastrálnym úradom a predávajúcim. 

Rozumné je tiež prizvať k procesu kúpi odborníka. Takého, ktorý má praktické skúsenosti s predajom, s prevodom vlastníckych práv a vyzná sa v kúpnopredajných a iných potrebných zmluvách. Takýmto človekom môže byť skúsený realitný maklér alebo právnik. 

Základnými úkonmi, ktoré je potrebné v súvislosti s kúpou bytu vykonať sú nasledovné: 

• Overenie nehnuteľnosti. V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či nehnuteľnosť, alebo byt nie je zaťažená nejakou ťarchou a či predávajúci je skutočne jediným vlastníkom bytu. Prípadne či sú spoluvlastníci naozaj spoluvlastníkmi bytu. Túto informáciu získate z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade.
• Príprava dokumentov. Ak je všetko v poriadku, pripravte kompletnú dokumentáciu potrebnú na prevod nehnuteľnosti. Najdôležitejším dokumentom je kúpna zmluva.

Podnájom Okrem kúpy bytu alebo domu, je tu ešte možnosť prenajať si byt alebo dom. Prenájmy celých domov nie sú veľmi bežnou záležitosťou, omnoho častejšia skutočnosť býva prenajať si byt. Možnosti prenajať si byt sú relatívne dobré. Je možné urobiť tak v ktoromkoľvek meste v SR. Informácie o možnostiach prenájmu sú dobre dostupné v inzerátoch novín, na internete, alebo priamo v realitných kanceláriách, ktoré sú zastúpené v každom meste. Realitné kancelárie si však za svoje služby účtujú províziu. Možnosti tohto druhu bývania sú relatívne nákladné. Ceny prenájmov sú najvyššie v hlavnom meste SR Bratislave, v menších mestách sú ceny prijateľnejšie, ich ponuka je však oveľa menšia ako v hlavnom meste. K všetkým cenám treba prirátať aj ceny energií, ktoré si klient platí zväčša sám, preto v niektorých mestách sa tak mesačná platba za byt môže aj zdvojnásobiť. Prenájmy sa zvyknú platiť mesačne, zálohy na niekoľko mesiacov sú však bežné. Samozrejmosťou je podpísanie nájomnej zmluvy. 

Odkazy:

V materských školách, základných školách, stredných školách, základných umeleckých školách, jazykových školách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach sa uskutočňuje vzdelávanie a výchova v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzdelávanie na vysokých školách sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 131/2002 Z.z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na stránke Ministerstva školstva pod záložkou  Vzdelávanie možno nájsť aktuálne informácie o predprimárnom vzdelávaní, základnom vzdelávaní, strednom vzdelávaní, vysokoškolskom vzdelávaní, národnostnom vzdelávaní, celoživotnom vzdelávaní, o mládeži, špeciálnom a inkluzívnom vzdelávaní, vzdelávaní v základných umeleckých školách, jazykových školách, súkromných a cirkevných školách a informácie o ďalších oblastiach vzdelávania. 

Zoznam materských škôl, základných škôl a základných umeleckých škôl nájdete na webových sídlach jednotlivých miest. Zoznam vysokých škôl a univerzít nájdete na stránke Ministerstva školstva pod záložkou Vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie. 

Informácie môžete vo väčších mestách získať aj v mestských informačných centrách. 

Odkazy:

Uplatňovanie zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov budovania Európy, znamenalo zavedenie série praktických pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, aby občania mohli voľne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom po EÚ je už oveľa jednoduchšie. Európska komisia stanovila rad spoločných predpisov, ktorými sa upravuje vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť prihlásiť vozidlo do evidencie v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

EÚ zaviedla harmonizovaný model preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na jeho získanie. Malo by to pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – bez ohľadu na to, kde robia vodičské skúšky.

Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydávané v krajinách EÚ rovnaký vzhľad a formu. Preukazy sú vytlačené na kúsku plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa harmonizované administratívne lehoty platnosti vodičského preukazu, ktoré sa pre motocykle a osobné vozidlá pohybujú od 10 do 15 rokov. Orgány tak môžu pravidelne aktualizovať vodičské preukazy a dopĺňať ich o nové bezpečnostné prvky, ktoré sťažujú falšovanie alebo neoprávnené manipulovanie – nekvalifikovaní vodiči alebo vodiči so zákazom činnosti tak budú môcť ťažšie oklamať orgány vo svojej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz chráni aj zraniteľných účastníkov cestnej premávky, a to tým, že sa zaviedol progresívny prístup pre motocykle a iné dvojkolesové motorové vozidlá. Systém „postupného prístupu“ znamená, že jazdci budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným motocyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú takisto tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O vodičský preukaz musíte požiadať v krajine, v ktorej sa zvyčajne alebo pravidelne zdržiavate. Všeobecne platí, že je to krajina, v ktorej žijete aspoň 185 dní v kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v dvoch alebo viacerých krajinách EÚ, miestom vášho obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa tam pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ a vykonávate úlohu na určitý čas.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ z dôvodu štúdia na vysokej škole alebo univerzite, miesto vášho obvyklého pobytu sa nemení. O vodičský preukaz však môžete požiadať v hostiteľskej krajine, ak preukážete, že ste v nej študovali aspoň šesť mesiacov.

Evidencia vozidla v hostiteľskej krajine

Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste ho v novej krajine zaevidovať a zaplatiť dane súvisiace s vozidlom.

Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa evidencie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá oslobodenia od dane pri evidencii vozidla, ak sa s vozidlom  trvalo sťahujete z jednej krajiny do druhej.

Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte si overiť platné lehoty a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať.

Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov: https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/registration-abroad/index_sk.htm.

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, ak má vybratá poisťovňa licenciu na vydávanie príslušných poistných zmlúv od hostiteľského vnútroštátneho orgánu. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať povinné poistenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu len vtedy, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie platí v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stala.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, v ktorej sa vozidlo kupuje, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.

Viac informácií o pravidlách, ktoré sa uplatňujú, keď je vozidlo nadobudnuté v jednom členskom štáte EÚ a má sa prihlásiť do evidencie v inom členskom štáte EÚ, nájdete na tomto odkaze https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/taxes-abroad/index_sk.htm.

Občania EÚ/EHP potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad (pas, občiansky preukaz alebo identifikačnú kartu). Podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území SR upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2012

Občan EURópskej únie (EÚ), EURópskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a občana Švajčiarskej federácie sa môže zdržiavať na území SR dlhšie ako tri mesiace, ak: 

• je zamestnaný v SR
• je samostatne zárobkovo činnou osobou v SR
• študuje na základnej, strednej alebo vysokej škole v SR
• má dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu a svojich rodinných príslušníkov a zdravotné poistenie v SR
• je predpoklad, že sa zamestná
• je rodinným príslušníkom občana EÚ/EHP, ktorého sprevádza a ktorý spĺňa predchádzajúce podmienky 

Hlásenie pobytu

Občan EÚ/EHP je povinný do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR ohlásiť začiatok a miesto svojho pobytu na oddelení cudzineckej polície, a to v prípade, ak to za neho neurobí ubytovateľ (hotel). Príslušnému policajnému útvaru podľa miesta bydliska treba predložiť potvrdenie o ubytovaní, resp. nahlásiť meno človeka, u ktorého je ubytovaný, s uvedením jeho rodného čísla.

Registrácia pobytu na území Slovenskej republiky

Novela zákona 342/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dňa 15. 12. 2024 zaviedla elektronizáciu procesov evidencie cudzincov v rámci pobytovej agendy. Vytvorila sa možnosť pre cudzincov využívať elektronické služby vo viacerých životných situáciách: Registrácia občanov únie, Žiadosť o vydanie dokladu ,Žiadosť o obnovenie pobytu,

Súhlas s ubytovaním, Odvolanie súhlasu s ubytovaním, Registrácia ubytovateľa.

Občan EÚ/EHP, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Žiadosť o bezplatnú registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície spolu s platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným dokladom a dokladom preukazujúcim niektorú zo skutočností uvedených vyššie (pracovná zmluva alebo živnostenské oprávnenie alebo potvrdenie zo školy alebo výpis z bankového účtu a pod.).

Policajný útvar vydá v deň podania úplnej žiadosti potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ/EHP, v ktorom uvedie meno, priezvisko a adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. Ak občan EÚ/EHP nepredloží doklad o ubytovaní, v potvrdení sa ako adresa uvedie obec, kde sa občan EÚEHP bude zdržiavať na pobyte.

Občan EÚ/EHP môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s platnosťou na 5 rokov (plastová kartička), a to osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta pobytu v SR . K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte je občan EÚ/EHP povinný predložiť platný cestovný doklad alebo platný preukaz totožnosti, 2 fotografie (3 x 3,5 cm) a doklad o zabezpečení ubytovania.

Právo na trvalý pobyt občana Únie

Občan EÚ/EHP má právo na trvalý pobyt, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. V špecifických prípadoch je možné o trvalý pobyt požiadať i skôr ako po piatich rokoch nepretržitého pobytu.

Právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt občana EÚ/EHP zaniká, ak:

• písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru
• bol administratívne vyhostený
• policajný útvar mu odňal právo na pobyt alebo na trvalý pobyt
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
• nadobudol štátne občianstvo SR.

Odkazy:

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako dôležitého doplnku voľného pohybu pracovníkov

Pri rozhodovaní o nástupe do práce v inej krajine EÚ môže možnosť uznania kvalifikácie a kompetencií zohrávať dôležitú úlohu. Preto je potrebné vytvoriť európsky systém, ktorým sa zaručí vzájomné uznávanie odborných spôsobilostí v rôznych členských štátoch. Len takýmto systémom sa zabezpečí, že nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií sa nestane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Praktickému uplatňovaniu tejto zásady, žiaľ, často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa zo zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolaniami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky na dosiahnutie cieľa, ktorým je transparentnosť kvalifikácií v Európe:

• Zintenzívnenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy so zámerom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného používateľsky ústretového nástroja. Patrí sem napríklad európsky životopis alebo odborná príprava Europass.
• Rozvoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekračovanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte zvýšili. Z toho vyplýva potreba stanoviť spoločné pravidlá, ktorými sa zaručí uznávanie kompetencií.

S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných noriem, vzdelávacích metód a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia navrhla sériu nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu transparentnosť a uznávanie kvalifikácií na akademické aj odborné účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je kľúčovou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie bola založená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. Centrá NARIC poskytujú poradenstvo v oblasti akademického uznávania študijných pobytov v zahraničí. Centrá NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Cieľom Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie obdobia štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989 a funguje tak, že opisuje vzdelávací program a priraďuje k jeho zložkám kredity. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.

4. Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov:

• Europass-životopis (curriculum vitae),
• Europass-editor sprievodného listu,
• Europass-dodatok k osvedčeniu,
• Europass-dodatok k diplomu a
• dokument Europass-mobilita.

Vďaka systému Europass sú zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy jasne a ľahko zrozumiteľné. V každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru boli zriadené národné centrá Europass ako hlavné kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

Väčšina pracovných zmlúv v SR je uzatvorená na dobu neurčitú.

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. 

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
• vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
• vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
• vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. 

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. 

Domácka práca a telepráca

Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu alebo teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. 

Na výkon domáckej práce alebo telepráce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.

Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch. 

Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa 

Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. 

Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Sezónna práca

Sezónnou prácou  na účely dohody o pracovnej  činnosti na výkon  sezónnej práce je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní, v cestovnom ruchu,  potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov a v lesnom hospodárstve. 

Odkazy:

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva musí byť uzatvorená na základe Zákonníka práce. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä hmotné výhody. Platnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce).

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, pričom čas zamestnania presiahne mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie dobu výkonu práce v cudzine, menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a prípadné podmienky návratu zamestnanca. 

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Zmeny pracovnej zmluvy

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Odkazy:

Zamestnávanie žien 

Ženy majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako muži ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe ako aj v dobe, keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo keď je na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť pracovné podmienky zamestnanca tak, aby boli akékoľvek škodlivé faktory práce vylúčené. Zamestnávateľ, ktorý zaraďuje zamestnancov do jednotlivých zmien, je povinný prihliadať na potreby tehotných žien.

Zamestnávanie mladistvých 

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Zamestnávateľ môže zamestnať len fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 15 rokov a má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Výnimkou je výkon niektorých ľahkých prác. Ide o práce pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach alebo reklamných činnostiach. 

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne a starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne.Uvedená podmienka platí aj v prípade, ak vykonáva prácu pre viacerých zamestnávateľov.. Zákonník práce ďalej upravuje zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých, ako aj práce, ktoré sú mladistvým zamestnancom zakázané. 

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím 

Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. 

Občania so zdravotným postihnutím môžu nájsť pracovné uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľov, ktorí zo zákona majú povinnosť zamestnávať určité percento zdravotne postihnutých zamestnancov alebo ak to neurobia, prispievať finančne na tento účel. Môžu pracovať prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnania alebo v chránených dielňach či chránených pracoviskách. Tie poskytujú získanie odborných zručností aj pre zamestnancov, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie. Na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska štát poskytuje príspevok. 

Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný:

zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie; utvárať podmienky, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal možnosť pracovného uplatnenia; zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená

Odkazy:

Podnikanie upravuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Ak chcete začať podnikať, nápomocnou je stránka Ústredného portálu verejnej správy a Ministerstva vnútra SR (časť živnostenské podnikanie). 

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri vybavení živnosti je potrebné vybrať si predmet podnikania. Živnostenský zákon rozlišuje remeselné, viazané a voľné živnosti. Podľa druhu živnosti je potrebné zistiť, aká odborná spôsobilosť je ako podmienka prevádzkovania živnosti stanovená. 

Pri ohlásení živnosti je potrebné predložiť na jednotné kontaktné miesto (ďalej JKM) miestne príslušného  Okresného  úradu, na odbore živnostenského podnikania preukaz totožnosti, preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia, doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť ak sa vyžadujú a výpis z registra trestov ak fyzická osoba nie je občanom SR.

JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa-fyzickú osobu do zdravotnej poisťovne, a na daňový úrad. 

Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom elektronických služieb Ústredného portálu verejnej správy. Poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení je 7 € na každú voľnú živnosť a 22 € na každú remeselnú alebo viazanú živnosť, za výpis zo živnostenského registra je poplatok 5 €. Pre začínajúceho živnostníka sa výška odvodov do Sociálnej poisťovne stanovuje po podaní prvého daňového priznania v závislosti od výšky príjmov. . Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny môže uchádzač o zamestnanie po splnení podmienok dostať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. 

Odkazy:

V Slovenskej republike je minimálna mzda ustanovená zákonom a vykonávacím nariadením vlády. Jej suma sa odvádza od výšky priemernej mzdy zamestnancov za predchádzajúci rok pomocou koeficientu, o ktorom vyjednávajú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov a vlády. V kolektívnych zmluvách uzatváraných na úrovni odvetví (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa) i na podnikovej úrovni medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov sa môže dohodnúť vyššia minimálna mzda. Výška minimálnej mzdy od 1. januára  2025 je  816 EUR  za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,690EUR  za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. 

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnanec má nárok na mzdu podľa podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Zákonníkom práce je nad rámec uvedených nárokov garantovaná aj osobitná peňažná kompenzácia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v noci a za prácu v pracovnom prostredí, ktoré je objektívnym orgánom na ochranu zdravia uznané za zdraviu škodlivé. Kompenzácie sa poskytujú formou zvýhodnení ku mzde. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad v písomnej forme sa poskytne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. 

Zamestnancom zráža daň mesačne zamestnávateľ. Sadzby dane z príjmov: 19% z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 48 441,43 EUR /ročne (čo predstavuje 176,8-násobok sumy platného životného minima) a 25% z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43  EUR /ročne. Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu. Buď požiada svojho zamestnávateľa o to, aby mu vykonal ročné zúčtovanie dane (ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti), alebo má povinnosť podať daňové priznanie sám.

Povinnosť odvádzať poistné zo mzdy zamestnanca má zamestnávateľ. Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ poukazuje mzdu zamestnancom na účet v banke, tak, aby určená suma mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.

Odkazy:

Zákonom stanovený pracovný čas v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. V závislosti od typu prevádzky normálna pracovná doba sa pohybuje v rozpätí od 37 a ½ hodiny týždenne do 40 hodín. Zamestnanci zvyčajne pracujú 5 dni v týždni. Prestávka v práci, v trvaní 30 minút, sa spravidla nezapočítava do pracovného času a získate ju, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Iná úprava určeného týždenného pracovného času môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna nepatrí mu mzdové zvýhodnenie. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Osobitné pravidlá sa uplatňujú pri mladistvých, tehotných ženách, ženách a mužoch starajúcich sa o deti a zamestnancoch so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Zamestnancovi na Slovensku vzniká nárok na tieto druhy dovolenky: 

Dovolenka za kalendárny rok - nárok na dovolenku za kalendárny rok si u zamestnávateľa môžete uplatniť keď odpracujete aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku. V prípade, že u zamestnávateľa nepracujete celý rok (ale aspoň 60 dní) máte nárok na pomernú časť dovolenky.  

Pomerná časť za každý celý kalendárny mesiac sa vypočíta ako jedna dvanástina celoročnej dovolenky.

Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa je najmenej päť týždňov. Na dovolenku dlhšiu, než je základná výmera majú nárok špecifické kategórie zamestnancov, ktoré určuje Zákonník práce alebo osobitné predpisy. Dovolenka pri pružnom pracovnom čase – za deň dovolenky sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval 5 dní v týždni. 

Dovolenka za odpracované dni - v prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí Vám dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. 

Dodatková dovolenka – patria sem druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Zamestnanec, ktorý vykonáva celý kalendárny rok takéto práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať a to prednostne, nie je možné za jej nevyčerpanie poskytnúť náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky – zamestnancovi, ktorý odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zmeškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak nepracoval z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce (§109). Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Materská dovolenka - trvá 34 týždňov, (37 týždňov, ak sa jedná o osamelú matku alebo 43 týždňov ak matka porodila súčasne dve a viac detí). Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovská dovolenka – v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a pri starostlivosti o 2 a viac narodených detí v trvaní 37 týždňov.

Rodičovská dovolenka –Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada, (spravidla však najmenej na jeden mesiac)najviac do 3 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do 6 rokov veku dieťaťa. 

Pracovné voľno s náhradou mzdy na zvyšovanie kvalifikácie – môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Pracovné voľno s náhradou mzdy môže byť poskytnuté aj z  dôvodov, ktoré sú stanovené v Zákonníku práce.  

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta,  15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác tzv. maloobchodný predaj. Výnimky sú uvedené v prílohe Zákonníka práce  

Štátne sviatky: 

1.1., 5.7., 29.8., 1.9. (nie je dňom pracovného pokoja), 28.10. (nie je dňom pracovného pokoja), 17.11.

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ: 

6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12., 25.12., 26.12.

Za sviatky a dni pracovného pokoja zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. 

Odkazy:

Pracovný pomer možno skončiť:

1. dohodou,
2. výpoveďou,
3. okamžitým skončením,
4. skončením v skúšobnej dobe.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Zákonník práce upravuje prípady kedy môže byť výpovedná lehota dlhšia.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, alebo ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak nie je ustanovené inak.

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pracovný pomer cudzinca sa skončí dňom, ktorým

1. sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
2. uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
3. uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
4. bolo odňaté povolenie na zamestnanie. 

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

V súvislosti s ukončením pracovného pomeru existujú tieto druhy odchodu do dôchodku:

1. starobný dôchodok
2. predčasný starobný dôchodok
3. invalidný dôchodok

Na starobný dôchodok má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1967 je ustanovený v rámci rozpätia 53-64 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1966 bude známy päť rokov pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca a stanoví sa opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Presná hranica dôchodkového veku závisí od roku narodenia, pohlavia a počtu vychovaných detí. Informatívny výpočet dôchodkového veku záujemcovi poskytne Sociálna poisťovňa. 

Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované obdobie a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ; od 1.7.2024 je táto suma 273,99EUR. Potrebné odpracované obdobie sa bude postupne navyšovať o dva mesiace v závislosti od ročníka narodenia poistenca.

Invalidný dôchodok je samostatná dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným.

Odkazy:

Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa na pracovisku priamo alebo nepriamo k otázkam, ktoré sa týkajú podmienok výkonu a organizácie práce. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, jej formu a výber zástupcov zamestnancov upravuje Zákonník práce. Rozvíjanie vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní.

Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom. Cieľom kolektívneho vyjednávania je úprava pracovných podmienok vrátane:

• mzdových podmienok,
• podmienok zamestnávania,
• vzťahov medzi zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a zamestnancami (alebo ich organizáciami).

Zamestnancov môže pri jednaní so zamestnávateľom zastupovať:

• príslušný odborový orgán,
• zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník,
• osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou,
• zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podmienky, dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania, sú platné pre všetkých zamestnancov, aj keď vstup do odborových zväzov je pre každého dobrovoľným rozhodnutím.

Odkazy:

Na Slovensku sú pracovné spory a štrajky právne upravené Zákonníkom práce a zákonom o kolektívnom vyjednávaní. Právo štrajkovať majú zamestnanci najmä pri sporoch o uzavretie kolektívnej zmluvy, a to až po vyčerpaní zákonom stanovených zmierovacích postupov, ako je mediácia. Štrajkovať nemôžu niektoré profesie, napríklad sudcovia, prokurátori, policajti, vojaci či záchranári.

V praxi sa štrajky vyskytujú najmä v odvetviach s vysokým spoločenským dopadom. V roku 2024 podalo výpoveď vyše 3 200 nemocničných lekárov kvôli platovým podmienkam, preťaženiu a nesplneným záväzkom vlády. V školstve sa do štrajku zapojilo 4 000 zamestnancov, čím bolo zatvorených približne 300 škôl. V kultúre protestovalo viac ako 3 300 osôb z 351 organizácií, žiadajúc ochranu nezávislosti inštitúcií. Výstražný štrajk zorganizovali aj zamestnanci RTVS a približne 4 000 farmárov blokovalo cesty kvôli problémom s platbami.

Účasť na zákonnom štrajku nesmie byť dôvodom na postih zamestnanca. Štrajky sú na Slovensku skôr výnimočné a predstavujú krajné riešenie, ak zlyhajú rokovania.

Odkazy:

Slovenská republika je demokratickou parlamentnou republikou. Na čele štátu stojí prezident republiky, ktorý je volený v priamych všeobecných voľbách na obdobie päť rokov. Najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Je to jednokomorový parlament a tvorí ho 150 poslancov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na funkčné obdobie štyroch rokov. V súčasnom parlamente majú zastúpenie tieto politické strany: SMER – sociálna demokracia, HLAS – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Sloboda a Solidarita, Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a koalícia Slovensko, Kresťanská únia a Za ľudí. 

Vláda Slovenskej republiky je vrcholný orgán výkonnej moci. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

Základným zákonom štátu je Ústava Slovenskej republiky. Ústava určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov. 

Justičný systém v Slovenskej republike tvoria všeobecné súdy, ústavný súd a generálna prokuratúra. Všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Krajský súd rozhoduje ako odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nikdy ako najvyšší orgán súdnej moci nekoná v prvom stupni. 

Všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, skúmajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť. Úlohou polície je plniť úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená na 8 vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) a 79 okresov. Na Slovensku sa nachádza 2927 obcí a z toho má 141 štatút mesta. Obce a mestá majú vlastnú samosprávu, ktorú reprezentujú obecné a mestské zastupiteľstvá. Na čele obce stojí starosta, na čele mesta primátor. Zastupiteľstvá, starostovia a primátori sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov. V každej obci a v meste sa nachádza obecný, resp. mestský úrad.

Odkazy:

V Slovenskej republike je problematika daní upravovaná samostatnými právnymi normami. Daňové povinnosti sa vzťahujú na každého daňovníka.

Druhy daní: PRIAME DANE: Daň z príjmov, Miestne dane

NEPRIAME DANE: Daň z pridanej hodnoty, Spotrebné dane

DAŇ Z PRÍJMOV

Daň je povinný zaplatiť každý kto v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy vyššie ako je zákonom stanovená suma. Platí to aj pre osobu s príjmami zo zahraničia. Stačí, ak má trvalý pobyt na Slovensku, alebo sa tu zdržiava dlhšie ako 183 dní v kalendárnom roku. Daňové priznanie musí byť podané na daňovom úrade do 31. marca. Do tohto termínu musí byť daň aj splatená. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 mesiace, za určitých podmienok o 6 mesiacov.

Príjmy podliehajúce dani

Príjmy: zo závislej činnosti; z podnikania; z inej samostatnej zárobkovej činnosti; prenájmu nehnuteľností; použitia diela a umeleckého výkonu; z kapitálového majetku; ostatné

Uplatnenie daňových zvýhodnení

Daňové zvýhodnenia (v prípade, že sú splnené všetky podmienky): nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (len z aktívnych príjmov); nezdaniteľná časť základu dane na manželku (len z aktívnych príjmov); daňový bonus na vyživované dieťa; zamestnanecká prémia; zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie (III. Pilier); daňový bonus na zaplatené úroky; zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

Príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)

Príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplatené na základe napr. o.i. z pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, zo služobného pomeru, zo štátnozamestnaneckého pomeru, z obdobného vzťahu (napr. príkazná zmluva, mandátna zmluva), v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa tohto príjmu a iné.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi je:

- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku  plateného životného minima vrátane a

- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8- násobku  platného životného minima

Daň z príjmov fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

PRÍJMY

Minimálna mzda sa určuje na základe príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. 

Minimálna mzda je pre rok 2025 stanovená na 816,-EUR/mes., ktorá je určená pre 1.stupeň náročnosti vykonávanej práce. Spolu je charakterizovaných 6 stupňov, do ktorých sú rozdelené vykonávané pozície podľa náročnosti. Pre každý stupeň existuje osobitná minimálna mzda. Na 2. stupni je minimálna mzda 932,- EUR, na 3. stupni 1 048,- EUR, na 4. stupni 1 164,- EUR, na 5. stupni1 280,- EUR a na 6. stupni 1 396,- EUR.

Výpočet čistej mzdy:

Z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca sa odrátavajú odvody na:

• Zdravotné poistenie – 4%
• Nemocenské poistenie – 1,4%
• Starobné poistenie – 4%
• Invalidné poistenie – 3%
• Poistenie v nezamestnanosti – 1%

Hrubá mzda – odvody – nezdaniteľná časť základu dane (ak sa uplatňuje) =  základ dane

Zo základu dane  sa vypočíta daň, ktorá je vo výške 19% resp. 25%

Ak sa uplatňuje daňový bonus tak sa odpočíta od dane. 

Priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve za 4.Q.2024 podľa vybraných odvetví:

Priemysel: 1 765,-€; Poľnohospodárstvo: 1 188,-€; Stavebníctvo: 1 120,-€; Veľkoobchod a maloobchod, oprava motor. vozidiel: 1 513,-€; Zdravotníctvo a sociálna pomoc: 1 889,-€; Ubytovacie a stravovacie služby: 936,-€; Finančné a poisťovacie činnosti: 2 584,-€; Informácie a komunikácia: 2 707,-€; Doprava a skladovanie: 1 588,-€; Administratívne služby: 1 268,-€

Odkazy:

Výška životných nákladov sa mení v závislosti od regiónov a zvyšovania cien potravín, spotrebnej energie a výdavkov na každodennú potrebu.

Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v SR 2024: chlieb obyčajný – 2,48 EUR, rožok biely obyčajný 40 g – 0,11 EUR, čerstvé maslo 125 g –1,90EUR, múka pšeničná polohrubá  1 kg – 0,53 EUR, cukor kryštálový 1 kg – 1,01 EUR, cestoviny vaječné 500 g – 1,82 EUR, šunková saláma 1 kg – 7,70 EUR, čerstvé mlieko plnotučné 1 l – 1,17 EUR, bravčové stehno bez kosti 1 kg – 5,01 EUR, kurča 1 kg – 2,68 EUR, syr eidam 1 kg – 8,28 EUR, vajcia 10 ks – 2,22 EUR, slnečnicový  olej – 1,42 EUR, ryža lúpaná 1 kg – 1,65 EUR, zemiaky konzumné 1 kg – 1,014 EUR, jablká 1 kg – 1,20 EUR, pivo 12% fľaškové 0,5 l – 0,82 EUR, Cigarety MARLBORO – King Size – 5,24 EUR, prací gél – 14,15 EUR, benzín natural 95 okt -1,63 EUR, nafta 1,58 EUR, osobný vlak 2.tr. 46 km – 2,55 EUR, autobus 91-100 km – 5,97 EUR, pánska košeľa s dlhým rukávom – 33,34 EUR, dámsky pulóver – 26,57 EUR, detská bunda zimná – 38,09 EUR, detské tepláky – 14,07 EUR .

Odkazy:

Krátkodobé ubytovanie je možné nájsť v hoteloch, v penziónoch, ubytovniach a kempingoch a rekreačných chatách, ale možno ho nájsť aj v súkromných domoch ponúkajúcich prenájom.

Dlhodobé ubytovanie je možné buď prenájmom nehnuteľnosti, alebo kúpou nehnuteľnosti. 

Pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci nadobúda vlastníctvo na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam.

Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú závislé:

• od rôznych typov obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt),
• od ich obytnej plochy, ale aj od lokality v ktorej sa nachádzajú /veľkomesto, mesto, vidiek/

V prvom štvrťroku 2025 vzrástli ceny bývania o 4 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. K najvýraznejšiemu zdražovaniu prišlo medzi decembrom a januárom a týkalo sa predovšetkým starších bytov. Ceny bytov sa už nachádzajú na vyššej úrovni ako v roku 2022. Regionálnemu pohľadu dominuje rast cien v Bratislave a Košiciach. V Nitrianskom a Žilinskom kraji evidujeme mierny pokles. Objem ponuky narástol prvý krát po troch štvrťrokoch poklesu, pribúdali najmä domy. 

Priemerná cena nehnuteľnosti na bývanie

Orientačné ceny prenájmu a kúpy nehnuteľnosti:

• Bratislava hotelová izba 1 posteľ/1noc 55 EUR až 205EUR
• Bratislava prenájom 1 izbový byt/ mesiac 400 EUR až 1000 EUR
• Bratislava prenájom 1 izba v spoločnom byte 200 EUR až 350 EUR
• Bratislava kúpa 1 izbového bytu 135 000 EUR až 220 000 EUR
• Bratislava kúpa rodinného domu 350 000 EUR –1 900 000EUR
• Košice, Žilina, Nitra, Poprad, Zvolen, Banská Bystrica kúpa 1 izbového bytu  
  97 000 EUR až   300 000 EUR.

Ubytovanie, prenájom a kúpa nehnuteľností v menších mestách a na vidieku je v porovnaní s Bratislavou lacnejšia.

Priemerné ceny nehnuteľností podľa krajov v € za m2 za 1. Q 2025 

Bratislavský kraj: 3486 

Trnavský: 1920

Nitriansky: 1389

Trenčiansky: 1659

Žilinský: 1930

Banskobystrický: 1605

Prešovský: 1985

Košický: 2349 

Podľa údajov NBS v prvom štvrťroku 2025 sa ceny nehnuteľností na bývanie zvýšili 
o 4 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Najvýraznejší cenový nárast nastal medzi decembrom a januárom, pričom sa týkal predovšetkým starších bytov. Cenová úroveň bytov už prekročila maximum z roku 2022.Regionálnemu pohľadu dominuje rast cien v Bratislave a Košiciach. V Nitrianskom a Žilinskom kraji evidujeme mierny pokles. Objem ponuky narástol prvý krát po troch štvrťrokoch poklesu, pribúdali najmä domy.

Priemerná cena bytov sa na začiatku roka 2025 dostala na doterajšie historické maximum 3041 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla o 5 % (13,1 % medziročne). V jednotkovom vyjadrení ide o nárast o 145 EUR/m². Najvýraznejšie rástli ceny 2-izbových bytov, zatiaľ čo 5-izbové byty zaznamenali miernu korekciu (graf 3). Priemerná cena domov sa zvýšila o 53 EUR/m², čo zodpovedá nárastu o 2,7 % medzi štvrťrokmi. Ceny domov tak rovnako ako byty zrýchlili svoj rast a dosiahli úroveň 2031 EUR/m².

Ponuka nehnuteľností na bývanie sa počas prvých troch mesiacov roka 2025 zvýšila o 7 % . Ide o prvý nárast objemu inzerátov po troch štvrťrokoch poklesu. Do ponuky vo výraznejšej miere pribúdali rodinné domy a ich podiel je tak najvyšší za posledné roky.

V prípade, ak sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, vždy sa radšej poraďte s právnikom alebo sa obráťte na realitnú kanceláriu. Vyhnete sa tak zbytočným rizikám.

Každá zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti (kúpa alebo predaj), ale aj zmluva o prenájme musí mať v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu.

Odkazy:

Zdravotný systém podlieha pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Zdravotnú starostlivosť poskytujú štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia. Prvotné vyšetrenie poskytujú všeobecní praktickí lekári pre deti či pre dospelých. Každý si môže slobodne vybrať svojho lekára, ktorý mu bude poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť  a zároveň vystavovať odporučenie na odborné vyšetrenie k odbornému lekárovi. Po ordinačných hodinách Vášho obvodného lekára a tiež počas víkendov môžete využiť ambulantnú pohotovostnú službu (ďalej len APS) . Poplatok je 2,- EUR. Pacient ho neplatí, ak príde na ošetrenie bezprostredne po úraze (netýka sa to prípadov, ak úraz vznikol v dôsledku užitia alkoholu, drog alebo lieku, užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom) alebo ak bol následne prijatý do ústavnej starostlivosti. APS sú takmer v každom okresnom meste. Ak APS nie je otvorená, príjmu Vás na ústavnej pohotovostnej službe v rámci ktorejkoľvek nemocnice. Poplatok na urgentnom príjme je 10 EUR. Pacient ho platí v prípade, ak u neho nepôjde o akútny stav a dôjde tak k zneužitiu služby. Poplatok neplatí ak ošetrenie trvá viac ako 2 hodiny, pacient je následne hospitalizovaný, ide o úraz bezprostredne po jeho vzniku (s výnimkou úrazov spôsobených alkoholom alebo inými návykovými látkami), pacient je tehotná žena alebo držiteľ zlatej Jánskeho plakety.

Lieky na lekársky predpis ako aj na voľný predaj získate v lekárňach, ktorých je v SR dostatok a sú dobre vybavené. Lekárne sú obvykle otvorené v pracovných dňoch od 7:00 až 9:00hod. do 17:00 hod., cez víkend a počas sviatkov je zabezpečená lekáreň s pohotovostnou službou.

V zmysle zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Zo zdravotného poistenia sa uhrádza väčšia časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Určité lieky a zdravotné úkony si musíte zaplatiť v plnej výške sami. Pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Zdravotné poistenie nie vždy pokrýva celkové náklady, napr. výdavky na kúpu. dioptrických okuliarov, niektorých druhov liekov, či na ošetrenie u zubného lekára.

Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve u lekára. Zamestnanca je pri vzniku pracovného pomeru povinný prihlásiť do 8 pracovných dní zamestnávateľ, rovnako aj pri ukončení pracovného pomeru. Ostatné zmeny platiteľa zdravotného poistenia má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni poistenec, a to do 8 dní. Ak vykonávate na území SR samostatne zárobkovú činnosť máte povinnosť prihlásiť sa ako poistenec do zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote. 

Pokiaľ ste slovenským poistencom z titulu výkonu pracovnej činnosti na území SR a bývate na území iného členského štátu EÚ, požiadajte svoju pobočku zdravotnej poisťovne v SR o vystavenie formulára S1 (bývalý formulár E 106). Tento formulár predložte zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, kde sa zaregistrujete. Na základe formulára S1 (E 106) máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v mieste bydliska v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou. Tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov. 

Odkazy:

Povinná školská dochádzka určená školským systémom na Slovensku trvá 10 rokov. Začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. Trvá od 6. do 16. roku.

Základné druhy škôl: materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční), vysoké školy, univerzity (od 19 rokov). Tieto školy môžu byť podľa zriaďovateľskej pôsobnosti štátne, súkromné alebo cirkevné, pričom získané vzdelanie je rovnocenné. 

Materská škola (3-6 rokov veku dieťaťa) dáva deťom základy vedomostí a zručností. . V predškolskom veku sa učia napríklad rozoznávať geometrické tvary, mesiace v roku, názvy dní, osvojujú si hygienické návyky, deti sa pripravujú na vstup do základnej školy. 

Základná škola pripravuje žiakov na ďalšie štúdium a prax.  Má 9 ročníkov, je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 4. ročník, druhý stupeň 5. až 9. ročník. Prechod z prvého stupňa na druhý nie je podmienený prijímacími skúškami, žiak po úspešnom absolvovaní štvrtého ročníka pokračuje v štúdiu. Inou možnosťou je prestup na gymnázium, ktoré poskytuje osemročné štúdium. Prestup na gymnázium je podmienený prijímacími skúškami a vyhovujúcim prospechom na prvom stupni základnej školy. 

Základné umelecké školymôžu deti navštevovať  dobrovoľne mimo riadneho vyučovania. 

Stredné školy. Po ukončení 9. ročníka základnej školy pokračuje žiak v povinnej 10 ročnej školskej dochádzke na zvolenej strednej škole, do ktorej bol prijatý na základe rozhodnutia príslušného školského systému. 

Stredné odborné školy: Na stredných odborných školách a spojených stredných školách, ktoré poskytujú učňovské odbory, trvá štúdium dva roky (obmedzené množstvo odborov), tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium pre jednotlivé odbory je ukončené záverečnou skúškou, po ktorej študent dostane výučný list, a môže pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu za účelom dosiahnutia maturitnej skúšky. Absolvovaním maturitnej skúšky je dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie. Štúdium, ktoré trvá štyri roky, je ukončené maturitnou skúškou. 

Stredné školy a gymnáziá: Stredné školy poskytujú štúdium v trvaní štyri alebo päť rokov. Na Slovensku existujú stredné školy elektrotechnické, geodetické, hotelové, konzervatóriá, priemyselné, zdravotnícke, obchodné akadémie, športové, umelecké, poľnohospodárske, drevárske, farmaceutické, chemické, pedagogické a iné. Gymnáziá na Slovensku poskytujú štúdium v trvaní štyroch rokov (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 9. ročníka základnej školy), alebo osemročné štúdium (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 5. ročníka), alebo päťročné štúdium (ide o bilingválne gymnáziá, na štúdium ktorých sa žiak hlási po ukončení 8. alebo 9. ročníka) Bilingválne štúdium poskytujú tiež niektoré obchodné akadémie. 

Štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá má písomnú a ústnu časť. 

Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium.  

Vysoké školy pripravujú kvalifikovaných odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre oblasť vedeckej, hospodárskej, sociálnej a umeleckej činnosti. Školský systém umožňuje študovať na vysokých školách a univerzitách absolventom strednej školy s maturitou alebo gymnázia, v súčasnosti je na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných vysokých škôl, 3 štátne vysoké školy a 6 zahraničných vysokých škôl. Štúdium je zabezpečované v rámci študijných programov v troch stupňoch, ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a vykonaním štátnej skúšky. Prvý stupeň je bakalársky (3-4 roky), druhý stupeň je magisterský, inžiniersky alebo doktorský (4-6 rokov vrátane 1. stupňa) a tretí stupeň je doktorandský (3-4 roky).

Odkazy:

Slovenský spoločenský a kultúrny život je veľmi bohatý a rozmanitý. Je ovplyvnený rôznymi tradíciami a zvyklosťami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú až do dnešnej doby. 

Spoločensko-kultúrne podujatia a rôzne akcie sa uskutočňujú v každom meste i na dedinách. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa pobavili, stretli známe tváre, porozprávali sa a samozrejme kultúrne vyžili. Informácie o spoločensko-kultúrnych podujatiach či rôznych akciách môžete získať na internete, v novinách, v miestnych televíziách alebo aj v kultúrnom stredisku.

Súčasťou športového vyžitia sú výlety do prírody, ktorá obklopuje mestá, mestečká a dediny. Medzi najznámejšie športové aktivity môžeme zaradiť futbal, cyklo turistiku, vodné športy a v poslednom čase aj golf. Lyžovanie je populárne hlavne v zime.

Odkazy:

Pri narodení dieťaťa je dôležité: 

• potvrdenie voľby rodného listu poštou,
• podpísanie „Dohody rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (ďalej len Dohoda) ešte v nemocnici, a to najneskôr na nasledujúci deň po narodení dieťaťa.

Ak sa tak nestane, môžete danú Dohodu podpísať:

• elektronicky: „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ s elektronickým občianskym preukazom s čipom,
• písomne: osobne na príslušnom matričnom úrade.

Pri odchode z nemocnice si vyzdvihnete všetky potrebné dokumenty, a to: prepúšťaciu správu novorodenca a rodičky, ktoré budete potrebovať napríklad pri návšteve pediatra/gynekológa.

Rodný list je vystavený automaticky

Príslušná matrika zasiela Rodný list bezodkladne (zväčša na 4. – 5. deň od narodenia dieťaťa). Adresa pre doručenie rodného listu je vždy nastavená na trvalý pobyt matky. Prebieha vždy len „Do vlastných rúk“. V opačnom prípade je možné Rodný list vyzdvihnúť na príslušnej matrike.

Nie je potrebné prihlasovať dieťa do zdravotnej poisťovne, automaticky bude prihlásené do zdravotnej poisťovne matky.

Prihlásenie dieťaťa k vybranému pediatrovi by sa malo uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice.

Aktuálna výška príspevku pri narodení dieťaťa (suma):

• 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu,
• 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu 

Manželstvo

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady.

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

Úmrtie

Úmrtie v zdravotníckom zariadení oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak osoba zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné kontaktovať linku 112 alebo 155.  Úmrtie následne potvrdzuje lekár, ktorý stanoví čas a príčinu smrti a vystaví List o prehliadke mŕtveho.

Úmrtie sa potom nahlasuje na matrike v mieste, kde k nemu došlo (prípadne aj cirkevnej matrike). Budete k tomu potrebovať List o prehliadke mŕtveho, váš občiansky preukaz a občiansky preukaz zosnulého. Matrika vykoná zápis v knihe úmrtí a vystaví úmrtný list.

Následne si vyberte a kontaktujte pohrebnú službu.

Matrika raz mesačne oznamuje úmrtia Sociálnej poisťovni, úmrtia zdravotnej poisťovni oznamuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O príspevok na pohreb vo výške 200 eur môže požiadať plnoletá osoba, do 1 roka odo dňa pohrebu zosnulého, ktorá zabezpečila pohreb, má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a zosnulý mal v čase smrti trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. 

Odkazy: