Životné a pracovné podmienky: Slovensko

Ak máte v pláne zamestnať sa na Slovensku odporúčame Vám zvoliť si druh práce o ktorý máte záujem. Pri voľbe vhodnej profesie odporúčame vychádzať z reálnych pracovných pozícií s ktorými slovenský pracovný trh disponuje v aktuálnom čase a brať do úvahy popri nedostatkových profesiách aj Vaše kvalifikačné a praktické predpoklady.

Najviac voľných pracovných miest ponúka slovenský pracovný trh najmä v odvetviach dopravy, zdravotníctva a skladového hospodárstva, pričom stále pretrváva dopyt aj po pracovníkoch pre automobilový a strojárenský priemysel. Pre odvetvie informačných technológií sú v ponuke aj pracovné miesta s možnosťou práce z  domu tzv. „HOME OFFICE“. Slovensko je stále pripravené prijať do pracovného pomeru aj lekárov, zdravotné sestry, zdravotných asistentov a opatrovateľky.

K úspešnému presadeniu sa na slovenskom pracovnom trhu Vám pomôže kvalitne spracovaný životopis a rôzne formálne a neformálne odporúčania od Vašich bývalých  zamestnávateľov, príbuzných, známych a priateľov. Po zvážení týchto faktorov sa odporúča vlastná voľba stratégie vyhľadávania pracovných miest. 

Môžete si vybrať s nasledujúcich možností:

Vyhľadávanie pracovných ponúk na internete patrí k najpoužívanejším a najrýchlejším spôsobom prístupu k webovým sídlam štátnych i súkromných inštitúcií s ponukami práce. Niektoré pracovné portály majú k dispozícii aj cudzojazyčné verzie svojich stránok s  ponukou registrácie životopisov.

V rámci osobnej návštevy Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny môžete kontaktovať pracovníkov EURES, ktorí Vám pomôžu s vyhľadávaním pracovných ponúk. Ak ste nezamestnaný, môžu Vám na Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny ponúknuť aj rôzne poradenské služby. 

S hľadaním práce Vám môžu pomôcť aj sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, ktorí sú však za svoje služby oprávnení vyberať administratívne poplatky za určitých podmienok. 

Služby Agentúr dočasného zamestnávania alebo Agentúr podporovaného zamestnávania sú tiež jednou z možností ako si hľadať prácu na Slovensku.

V prípade, že ste si našli vhodnú ponuku bude potrebné zareagovať čo najrýchlejšie, a zaslať životopis so sprievodným listom na kontakt uvedený v ponuke práce. Dajte si záležať na tvorbe uvedených dokumentov, nakoľko sa jedná o Váš prvý kontakt s budúcim zamestnávateľom. Aktuálne sa odporúča životopisy zasielať zamestnávateľom najmä prostredníctvom e-mailu prípadne poštou. Poslednom čase sa využíva na zasielanie životopisov a žiadostí o zamestnanie aj portál SLOVENSKO SK, ktorý funguje v zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Koordinované elektronické služby SLOVENSKO SK sú dostupné aj pre občanov EÚ na základe koordinovanej elektronickej spolupráce v systéme eIDAS.

Jedným z najlepších spôsobov ako si účinne hľadať prácu je aj osobný telefonický kontakt so zamestnávateľom.

Pri aktívnom vyhľadávaní pracovných miest a užitočných informácií o pracovnom trhu Vám budú nápomocné dole uvedené internetové stránky: 

Odkazy:

Najčastejším spôsobom žiadosti o pracovné miesto je zaslanie motivačného listu a životopisu (curriculum vitae - CV). Písomná žiadosť o prijatie do zamestnania je prvý kontakt s potenciálnym zamestnávateľom. Spolu s priloženým životopisom je vašou vizitkou a osobnou reklamou, preto jej venujte primeranú  pozornosť. Dbajte na formálnu úpravu, kvalitný písomný prejav a bezchybný pravopis. Vyhýbajte sa frázam a konštatovaniam, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Žiadosť má byť presvedčivá a jej úlohou je vzbudiť záujem o osobné stretnutie. Nemá presahovať 1 hárok formátu A4. 

Štruktúra žiadosti 

V záhlaví uveďte svoje kontaktné údaje: meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, telefonicky kontakt a e-mailová adresa (uvádzajte formálnu e-mailovú adresu, vytvorenú z mena a priezviska, nie e-mailovú adresu typu supermangmail [dot] com (superman[at]gmail[dot]com) a pod.). Pod záhlavie napíšte názov a adresu zamestnávateľa, miesto a dátum. Je vhodné uviesť meno osoby, ktorá má výber zamestnancov v kompetencii. 

Text žiadosti by mal obsahovať: pozíciu, o ktorú sa uchádzate, kde ste sa dozvedeli o pracovnej ponuke, prečo sa o danú pozíciu uchádzate. Stručne uveďte vaše predpoklady a zručnosti pre danú pozíciu, pracovné skúsenosti, prípadne vzdelanie, vedomosti a zručnosti, ktoré by potenciálny zamestnávateľ mohol využiť, vaše pracovné úspechy podložené konkrétnymi príkladmi a dátum možného nástupu do zamestnania. 

V závere napíšte zdvorilostnú vetu a prejavte záujem o osobný pohovor. Žiadosť vlastnoručne podpíšte. 

Nezabudnite pripojiť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov, aby si zamestnávateľ mohol vašu žiadosť ponechať vo svojej databáze.

Príklad žiadosti

Adam Veselý , Hlavná 30, 040 01 Košice, tel. kontakt: 090X 123 456, e-mail: adam.vesely@

ABC, s . r. o

Severná trieda 72 

040 01 Košice

Košice 25.04.2024

Žiadosť o prijatie do zamestnania

Na základe Vášho inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 24.05.06.2022 sa uchádzam o pracovnú pozíciu referenta pre medzinárodný obchod vo Vašej spoločnosti.

Po ukončení vysokoškolského štúdia som pracoval dva roky ako obchodný zástupca v medzinárodnej spoločnosti. Ovládam anglický, nemecký a španielsky jazyk slovom a písmom. Všetky uvedené jazyky som v predchádzajúcom zamestnaní aktívne využíval v komunikácii so zahraničnými partnermi. Ovládam strojopis prácu s Internetom a bežne používané programy balíka MS Office. Medzi moje prednosti patrí flexibilita, kreatívne myslenie schopnosť pracovať v tíme, odolnosť voči stresu komunikatívnosť, prezentačné zručnosti a tvorivý prístup k riešeniu problémov

Rád prijmem pozvanie na osobný pohovor vo Vami určenom termíne. Za posúdenie mojej žiadosti vopred ďakujem. 

Týmto udeľujem súhlas so správou, spracúvaním a poskytovaním všetkých mojich osobných údajov uvedených v osobnom profile, životopise, motivačnom liste a iných prílohách súvisiacich s hľadaním práce podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), zamestnávateľovi (uveďte oficiálny názov zamestnávateľa), IČO: ABC, s. r. o., na účely ich zaradenia do evidencie uchádzačov o prácu a obsadenia voľných pracovných miest. Vyhlasujem, že všetky mnou poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, správne a úplné. Tento súhlas je dobrovoľný a je udelený na dobu 3 rokov. Tento súhlas je možné kedykoľvek písomne odvolať.

S pozdravom

Prílohy:

- životopis

Odkazy:

Vymedzenie

V platnej právnej úprave SR neexistuje definícia pojmu stáž, resp. stážista.

Pri stážach nejde o zamestnávanie v pravom slova zmysle. Stáž je forma odbornej praxe, práce alebo dobrovoľníctva. Stážista má touto formou možnosť získať vzdelanie, nadobudnúť a rozvíjať svoje zručnosti, skúsenosti, schopnosti a prepojiť teóriu s praxou. Stážistom môže byť študent, absolvent či ktokoľvek, kto má o stáž záujem. Stáž môže predstavovať potenciálnu pomoc pri získaní zamestnania. Subjekty, ktoré stáže ponúkajú, tak majú možnosť vyskúšať a spoznať svojho budúceho potenciálneho zamestnanca. 

Pracovná stáž nie je druhom pracovného pomeru. Je pomenovaním určitej činnosti, ktorá môže byť stážistom vykonávaná ako full- time (určená najmä pre neštudentov), resp. ako part – time (využívaná predovšetkým študentmi).

Pracovná stáž môže byť vykonávaná na rôznych právnych základoch. Jedným z nich je „Dohoda o neplatenej stáži“ uzavretá medzi spoločnosťou, organizáciou, resp. inštitúciou v písomnej forme. Uplatňuje sa pri neplatených stážach. Z dôvodu právnej istoty, potreby vymedzenia práv a povinností, je odporúčaná písomná forma dohody. V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne za stáž platiť, môže uzavrieť niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 Zákonníka práce, a to:

• dohodu o brigádnickej práci študenta (vhodná pre študentov mladších ako 26 rokov)
• dohodu o vykonaní práce (vhodná aj pre tých, ktorí nie sú študentmi)
• dohodu o pracovnej činnosti (vhodná aj pre tých, ktorí nie sú študentmi)

Zamestnávateľ je povinný uzavrieť so stážistom niektorú z vyššie uvedených dohôd. Rovnako je povinný oboznámiť stážistu s pracovným prostredím, pracovnými predpismi a právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu, ktorú bude vykonávať, ako aj predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zároveň je povinný vytvárať stážistovi podmienky na riadne plnenie úloh, ktoré má podľa dohody vykonávať, samozrejme pod dohľadom mentora.

Závisí od rozhodnutia subjektu ponúkajúceho stáž, či stážista bude dostávať za svoju činnosť nejakú odmenu. Do úvahy prichádza platená aj neplatená stáž. Dĺžky stáží sa môžu líšiť, závisí to od odboru alebo zamestnávateľa. Nepísaným pravidlom je, že neplatené stáže trvajú kratšie (týždne až mesiace) a platené dlhšie (mesiace až roky). Samotnú dĺžku stáže určuje zamestnávateľ.

Oprávnenosť

Neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa stáží pre občanov iných členských krajín EÚ/EHP.

Vykonávanie

V SR neexistuje platná právna úprava týkajúca sa stáží.

Životné a pracovné podmienky

Národný štipendijný program Slovenskej republiky je určený na podporu mobilít zahraničných a domácich študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov. O rôznych programoch podpory pre stážistov sa informujte vo vašej vzdelávacej inštitúcii alebo u organizácie, ktorá vám stáž sprostredkovala.

Kde hľadať príležitosti

Pomoc pri hľadaní stáže poskytujú študentom vysoké školy a medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA. Program Erasmus+ ponúka študentom možnosť absolvovať stáž. Ponuky stáží sú k dispozícii na niektorých pracovných portáloch, na portáloch špecializovaných na stáže alebo na webových stránkach spoločností. 

Ak máte záujem absolvovať stáž v konkrétnej firme, zašlite im svoje CV so žiadosťou o stáž.

Financovanie a podpora

Pre informácie o možnosti stáže a získania Erasmus+ grantu kontaktujte svoju vysokú školu. 

Odkazy:

Kam inzerovať príležitosti

Ponuky stáží môžete inzerovať na niektorých pracovných portáloch a na portáloch zameraných na ponuky stáží.

Pomoc pri hľadaní kandidátov na stáže vám poskytnú vysoké školy,  medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA.

Financovanie a podpora

V prípade hľadania informácií o financovaní a podpore nadnárodných stážistov sa môžete obrátiť na vysoké školy, národnú agentúru pre program Erasmus+, medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA.

Odkazy:

Právny rámec

Zákon. 61/2015 Zb. o odbornom vzdelávaní a príprave  a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje odborné vzdelávanie a prípravu žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovanie, systém duálneho vzdelávania, vzájomné práva a povinnosti. 

Zákon vymedzuje typy stredných odborných škôl: stredná odborná škola, stredná priemyselná škola, stredná zdravotnícka škola, obchodná akadémia, hotelová akadémia,  policajná stredná odborná škola, stredná škola požiarnej ochrany.

Koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce sa uskutočňuje na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Opis systémov

Školský zákon umožňuje rôzne formy vzdelávania na získanie nižšieho stredného odborného vzdelania, stredného odborného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo vyššieho odborného vzdelania (postsekundárneho alebo terciárneho).

Praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva formou odborného výcviku, odbornej praxe alebo praktického cvičenia. V systéme duálneho vzdelávania žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania alebo v dielni, ak počet vyučovacích hodín praktického vyučovania vykonávaného v dielni neprekročí 50% z celkového počtu hodín praktického vyučovania.

Systém duálneho vzdelávania vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy a vzťah medzi zamestnávateľom a školou uzatvorený formou zmluvy o duálnom vzdelávaní. Za celé praktické vyučovanie (organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka) zodpovedá zamestnávateľ, ktorý súčasne znáša všetky náklady spojené s jeho realizáciou. Zamestnávateľ sa do systému duálneho vzdelávania môže zapojiť po overení spôsobilosti (žiadosť podáva príslušnej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii). Osvedčenie sa zamestnávateľovi vydáva na obdobie 7 rokov. Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní s viacerými strednými odbornými školami. Stredná odborná škola môže uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní s viacerými zamestnávateľmi. 

Zamestnávateľovi je z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovaný príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania. 

Žiak je povinný zúčastňovať sa na praktickom vyučovaní pod vedením majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe, hlavného inštruktora alebo inštruktora. Žiakovi sa poskytuje odmena za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50% hodinovej minimálnej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. V odboroch s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce sa študentovi poskytuje motivačné štipendium vo výške 65%, 45% alebo 25% sumy životného minima, v závislosti na prospechu. Zamestnávateľ môže v období školského roka žiakovi mesačne vyplácať podnikové štipendium, najviac však do výšky štvornásobku sumy životného minima.

Uznávanie kvalifikácií na Slovensku rieši Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií č. 422/2015 Z.z. Vzťahuje sa na uznávanie dokladov vydaných vzdelávacími inštitúciami členských štátov EÚ, EHP a Švajčiarska, ako aj tretích krajín. Úlohy s tým spojené vykonáva Ministerstvo školstva. Informácie o prihlasovaní sa na strednú školu, ako aj uznávaní kvalifikácie poskytuje Ústredný portál verejnej správy.

Kľúčové organizácie: 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu 

Samosprávne kraje

Stavovské, profesijné organizácie, združenia odborových zväzov

Oprávnenosť

Informácie o vzdelávaní občanov EÚ a cudzincov na Slovensku sú k dispozícii na Ústrednom portáli verejnej správy. Občan EÚ podáva prihlášku na strednú školu a predkladá doklady o vzdelaní, diplomy zo súťaží. O uznaní dokladu o vzdelaní, ktorým je vysvedčenie s doložkou, vydané základnou školou v inom členskom štáte alebo v treťom štáte na účely pokračovania v štúdiu rozhoduje okresný úrad v sídle kraja po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa s obsahom a rozsahom vzdelávania, ktorý sa podľa štátneho vzdelávacieho programu vyžaduje v Slovenskej republike. (Zákon č. 422/2015 Z. z.)

Životné a pracovné podmienky

Zamestnávatelia na Slovensku sú motivovaní zapojiť sa do procesu odborného vzdelávania a prípravy formou daňových stimulov. Výhodou duálneho vzdelávania je, že žiaci získavajú pracovné návyky už počas štúdia a skracuje sa doba ich adaptácie po nástupe do pracovného pomeru, rýchlejšie dosahujú požadovaný pracovný výkon a dosahujú lepšie mzdové ohodnotenie. Žiak má možnosť v rámci učebnej zmluvy uzavrieť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve so zamestnávateľom.

V prípade záujmu o duálne vzdelávanie si študent vyberie odbor, ktorý chce študovať a zamestnávateľa, u ktorého absolvuje pohovor. V prípade úspešného výberového konania študent dostane potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave v systéme duálneho vzdelávania. Potvrdenie študent prikladá k prihláške na štúdium a následne absolvuje prijímačky. Pred začiatkom štúdia študent uzatvorí so zamestnávateľom učebnú zmluvu (jej uzatvorenie je možné až do konca polroka prvého ročníka).

Kde hľadať príležitosti

Informácie o stredoškolskom vzdelávaní na Slovensku ponúka portál www.stredneskoly.sk.

Informácie o systéme duálneho vzdelávania sa nachádzajú na webovej stránke Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, na Portáli stredného odborného vzdelávania a na webových stránkach komôr zamestnávateľov a združení zamestnávateľov.

Financovanie a podpora

Financovanie stredných škôl je na Slovensku postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu.  Výchova a vzdelávanie sú podľa zákona 245/2008 Z. z. založené na princípoch bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy. 

Viac o financovaní duálneho vzdelávania v bode 3.1.2.

Kam inzerovať príležitosti

V médiách, na webovej stránke Rozvoj stredného odborného vzdelávania a na webových stránkach komôr a združení zamestnávateľov.

Financovanie a podpora

Komory a združenia zamestnávateľov, Štátny inštitút odborného vzdelávania.

Odkazy:

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. V rámci odklonu od tradične protekcionistického prístupu krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a z globálneho hľadiska upevnil postavenie EÚ ako svetového obchodného hráča po boku Spojených štátov a Japonska.

Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútornému obchodu neboli ešte všetky odvetvia hospodárstva harmonizované. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať vyššie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutické alebo stavebné výrobky. Na väčšinu výrobkov (považovaných za „menej rizikové“) sa vzťahuje tzv. zásada vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo uvedený na trh v jednom z členských štátov sa môže voľne prepravovať a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

V rámci Zmluvy o EÚ sa priznáva členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, napríklad ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, hrozbu pre verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na trh. Príkladom takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo niektoré energetické nápoje.

Aj keď vo všeobecnosti neexistujú žiadne obmedzenia pre nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ je určený na osobnú potrebu, existuje rad európskych obmedzení pre konkrétne kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd, ktoré zaručujú právne predpisy EÚ, a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Liberalizácia kapitálových trhov predstavovala kľúčový bod v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu našej Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny euro.

Výhoda

Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v rámci Únie, ale prináša aj rad výhod pre občanov EÚ. Fyzické osoby môžu v rámci EÚ vykonávať veľké množstvo finančných operácií bez väčších obmedzení. Napríklad fyzické osoby si môžu s malými obmedzeniami

1. ľahko otvoriť bankový účet;
2. nakúpiť akcie;
3. investovať alebo
4. kúpiť nehnuteľnosť

v inom členskom štáte. Podniky EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, môžu ich vlastniť a riadiť.

Výnimky

Určité výnimky z tejto zásady sa uplatňujú v rámci členských štátov, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. Týkajú sa najmä zdaňovania, prudenciálneho dohľadu, aspektov verejného poriadku, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Európska komisia pokračuje v práci na dobudovaní voľného trhu s finančnými službami a zavádza nové stratégie pre finančnú integráciu s cieľom ešte viac uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovanie ich peňazí v rámci EÚ.

Mnoho ľudí na Slovensku žije v súkromných domoch a bytoch. Najčastejším druhom ubytovania v mestách sú byty v súkromnom vlastníctve alebo nájomné byty, ktoré sú porovnateľné s domami v menších mestách a dedinách. Ubytovanie je bežne dostupné na Slovensku, v prípade ak si chcete byt alebo dom kúpiť. Hodnota nehnuteľností v hlavnom meste a univerzitných mestách a v ich prímestských častiach je v porovnaní s ostatnými regiónmi vyššia. Regionálne a lokálne noviny sú veľmi dobrým prostriedkom informácií o možnostiach ubytovania. Existujú však aj súkromné realitné agentúry, ktoré si za svoju činnosť účtujú poplatok. 

Typy bývania:

• vlastnícke – v osobnom vlastníctve
• sociálne – bývanie pre znevýhodnené skupiny občanov
• súkromné nájomné – prenajímanie bytov za účelom zisku.

Kúpa Hodnota nehnuteľností sa neraz odvádza od ceny za štvorcový meter. Ak však momentálne nemáte finančnú hotovosť, ak splníte určité podmienky, je možnosť žiadať o pôžičku na kúpu bytu alebo domu, alebo stavbu domu do svojho vlastníctva. Pôžičky na kúpu nehnuteľností poskytujú banky alebo finančné ústavy vo forme hypotekárnych úverov.

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom pri kúpe nehnuteľnosti, spolupracujte s katastrálnym úradom a predávajúcim. 

Rozumné je tiež prizvať k procesu kúpi odborníka. Takého, ktorý má praktické skúsenosti s predajom, s prevodom vlastníckych práv a vyzná sa v kúpnopredajných a iných potrebných zmluvách. Takýmto človekom môže byť skúsený realitný maklér alebo právnik. 

Základnými úkonmi, ktoré je potrebné v súvislosti s kúpou bytu vykonať sú nasledovné: 

• Overenie nehnuteľnosti. V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či nehnuteľnosť, alebo byt nie je zaťažená nejakou ťarchou a či predávajúci je skutočne jediným vlastníkom bytu. Prípadne či sú spoluvlastníci naozaj spoluvlastníkmi bytu. Túto informáciu získate z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade. 
• Príprava dokumentov. Ak je všetko v poriadku, pripravte kompletnú dokumentáciu potrebnú na prevod nehnuteľnosti. Najdôležitejším dokumentom je kúpna zmluva.

Podnájom Okrem kúpy bytu alebo domu, je tu ešte možnosť prenajať si byt alebo dom. Prenájmy celých domov nie sú veľmi bežnou záležitosťou, omnoho častejšia skutočnosť býva prenajať si byt. Možnosti prenajať si byt sú relatívne dobré. Je možné urobiť tak v ktoromkoľvek meste v SR. Informácie o možnostiach prenájmu sú dobre dostupné v inzerátoch novín, na internete, alebo priamo v realitných kanceláriách, ktoré sú zastúpené v každom meste. Realitné kancelárie si však za svoje služby účtujú províziu. Možnosti tohto druhu bývania sú relatívne nákladné. Ceny prenájmov sú najvyššie v hlavnom meste SR Bratislave, v menších mestách sú ceny prijateľnejšie, ich ponuka je však oveľa menšia ako v hlavnom meste. K všetkým cenám treba prirátať aj ceny energií, ktoré si klient platí zväčša sám, preto v niektorých mestách sa tak mesačná platba za byt môže aj zdvojnásobiť. Prenájmy sa zvyknú platiť mesačne, zálohy na niekoľko mesiacov sú však bežné. Samozrejmosťou je podpísanie nájomnej zmluvy. 

Odkazy:

V materských školách, základných školách, stredných školách, základných umeleckých školách, jazykových školách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach sa uskutočňuje vzdelávanie a výchova v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzdelávanie na vysokých školách sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 131/2002 Z.z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na stránke Ministerstva školstva pod záložkou  Vzdelávanie možno nájsť aktuálne informácie o predprimárnom vzdelávaní, základnom vzdelávaní, strednom vzdelávaní, vysokoškolskom vzdelávaní, národnostnom vzdelávaní, celoživotnom vzdelávaní, o mládeži, špeciálnom a inkluzívnom vzdelávaní, vzdelávaní v základných umeleckých školách, jazykových školách, súkromných a cirkevných školách a informácie o ďalších oblastiach vzdelávania. 

Zoznam materských škôl, základných škôl a základných umeleckých škôl nájdete na webových sídlach jednotlivých miest. Zoznam vysokých škôl a univerzít nájdete na stránke Ministerstva školstva pod záložkou Vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie. 

Informácie môžete vo väčších mestách získať aj v mestských informačných centrách. 

Odkazy:

Uplatňovanie zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov budovania Európy, znamenalo zavedenie série praktických pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, aby občania mohli voľne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom po EÚ je už oveľa jednoduchšie. Európska komisia stanovila rad spoločných predpisov, ktorými sa upravuje vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť prihlásiť vozidlo do evidencie v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ

EÚ zaviedla harmonizovaný model preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na jeho získanie. Malo by to pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – bez ohľadu na to, kde robia vodičské skúšky.

Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydávané v krajinách EÚ rovnaký vzhľad a formu. Preukazy sú vytlačené na kúsku plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa harmonizované administratívne lehoty platnosti vodičského preukazu, ktoré sa pre motocykle a osobné vozidlá pohybujú od 10 do 15 rokov. Orgány tak môžu pravidelne aktualizovať vodičské preukazy a dopĺňať ich o nové bezpečnostné prvky, ktoré sťažujú falšovanie alebo neoprávnené manipulovanie – nekvalifikovaní vodiči alebo vodiči so zákazom činnosti tak budú môcť ťažšie oklamať orgány vo svojej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz chráni aj zraniteľných účastníkov cestnej premávky, a to tým, že sa zaviedol progresívny prístup pre motocykle a iné dvojkolesové motorové vozidlá. Systém „postupného prístupu“ znamená, že jazdci budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným motocyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú takisto tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O vodičský preukaz musíte požiadať v krajine, v ktorej sa zvyčajne alebo pravidelne zdržiavate. Všeobecne platí, že je to krajina, v ktorej žijete aspoň 185 dní v kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v dvoch alebo viacerých krajinách EÚ, miestom vášho obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa tam pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ a vykonávate úlohu na určitý čas.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ z dôvodu štúdia na vysokej škole alebo univerzite, miesto vášho obvyklého pobytu sa nemení. O vodičský preukaz však môžete požiadať v hostiteľskej krajine, ak preukážete, že ste v nej študovali aspoň šesť mesiacov.

Evidencia vozidla v hostiteľskej krajine

Ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste ho v novej krajine zaevidovať a zaplatiť dane súvisiace s vozidlom.

Neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa evidencie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá oslobodenia od dane pri evidencii vozidla, ak sa s vozidlom  trvalo sťahujete z jednej krajiny do druhej.

Ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte si overiť platné lehoty a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať.

Presné pravidlá a termíny si overte u vnútroštátnych orgánov: https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/registration-abroad/index_sk.htm.

Poistenie vozidla

Občania EÚ si môžu poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, ak má vybratá poisťovňa licenciu na vydávanie príslušných poistných zmlúv od hostiteľského vnútroštátneho orgánu. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať povinné poistenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu len vtedy, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie platí v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stala.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, v ktorej sa vozidlo kupuje, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.

Viac informácií o pravidlách, ktoré sa uplatňujú, keď je vozidlo nadobudnuté v jednom členskom štáte EÚ a má sa prihlásiť do evidencie v inom členskom štáte EÚ, nájdete na tomto odkaze https://europa.eu/youreurope/citizens/vehicles/registration/taxes-abroad/index_sk.htm.

Občania EÚ/EHP potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad (pas, občiansky preukaz alebo identifikačnú kartu). Podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území SR upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2012

Občan EURópskej únie (EÚ), EURópskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a občana Švajčiarskej federácie sa môže zdržiavať na území SR dlhšie ako tri mesiace, ak: 

• je zamestnaný v SR
• je samostatne zárobkovo činnou osobou v SR
• študuje na základnej, strednej alebo vysokej škole v SR 
• má dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu a svojich rodinných príslušníkov a zdravotné poistenie v SR 
• je predpoklad, že sa zamestná 
• je rodinným príslušníkom občana EÚ/EHP, ktorého sprevádza a ktorý spĺňa predchádzajúce podmienky 

Hlásenie pobytu

Občan EÚ/EHP je povinný do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR ohlásiť začiatok a miesto svojho pobytu na oddelení cudzineckej polície, a to v prípade, ak to za neho neurobí ubytovateľ (hotel). Príslušnému policajnému útvaru podľa miesta bydliska treba predložiť potvrdenie o ubytovaní, resp. nahlásiť meno človeka, u ktorého je ubytovaný, s uvedením jeho rodného čísla.

Registrácia pobytu na území Slovenskej republiky

Občan EÚ/EHP, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Žiadosť o bezplatnú registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície spolu s platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným dokladom a dokladom preukazujúcim niektorú zo skutočností uvedených vyššie (pracovná zmluva alebo živnostenské oprávnenie alebo potvrdenie zo školy alebo výpis z bankového účtu a pod.).

Policajný útvar vydá v deň podania úplnej žiadosti potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ/EHP, v ktorom uvedie meno, priezvisko a adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. Ak občan EÚ/EHP nepredloží doklad o ubytovaní, v potvrdení sa ako adresa uvedie obec, kde sa občan EÚEHP bude zdržiavať na pobyte.

Občan EÚ/EHP môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s platnosťou na 5 rokov (plastová kartička), a to osobne na príslušnom oddelení cudzineckej políciepodľa miesta pobytu v SR . K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte je občan EÚ/EHP povinný predložiť platný cestovný doklad alebo platný preukaz totožnosti, 2 fotografie (3 x 3,5 cm) a doklad o zabezpečení ubytovania.

Právo na trvalý pobyt občana Únie

Občan EÚ/EHP má právo na trvalý pobyt, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. V špecifických prípadoch je možné o trvalý pobyt požiadať i skôr ako po piatich rokoch nepretržitého pobytu.

Právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt občana EÚ/EHP zaniká, ak:

• písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru
• bol administratívne vyhostený
• policajný útvar mu odňal právo na pobyt alebo na trvalý pobyt
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
• nadobudol štátne občianstvo SR.

Odkazy:

S ohľadom na epidemiologickú situáciu je potrebné vopred si zistiť pandemické opatrenia a situáciu na hraniciach. Pred príchodom do novej krajiny je potrebné dbať na nasledovné náležitosti:

• zabezpečiť si ubytovanie (aspoň dočasné) 
• prineste si so sebou dostatočné finančné prostriedky na obživu do výplaty prvej mzdy 
• zistite si, aké povolenia (v súvislosti s pobytom a prácou) sa na vás vzťahujú na Slovensku
• ak ste sa rozhodli pracovať v inej krajine, zabezpečte si pracovnú zmluvu ešte predtým ako vycestujete – overte si pracovné podmienky, výšku vyplácanej mzdy, spôsob vyplácania mzdy, platenie povinných odvodov, miesto výkonu práce, druh práce, dĺžku pracovného pomeru a pod.
• zistite si, či je potrebné nostrifikovať vašu kvalifikáciu na území štátu, v ktorom chcete vykonávať prácu podľa svojej odbornosti 
• potrebné doklady: 
• Platný cestovný pas / identifikačnú kartu; 
• Vodičský preukaz; 
• Európsky preukaz zdravotného poistenia; 
• Formuláre U1a U2, poprípade ďalšie U formuláre, ktoré sa môžu vzťahovať na vašu situáciu; 
• Doklady o dosiahnutom vzdelaní, o pracovnej praxi, najlepšie úradne preložené do slovenského jazyka; 
• profesijný životopis v slovenskom jazyku 
• niekoľko fotografií pasového formátu 
• všeobecné znalosti o novej krajine pobytu 

Hneď po príchode na Slovensko:

• ak ste občan EÚ, do 10 pracovných dní nahláste miestnemu policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu (ak sa ubytujete v ubytovacom zariadení, túto povinnosť má ubytovateľ), štátni príslušníci tretích krajín majú nahlasovaniu povinnosť do troch dní.
• ak máte v úmysle sa na území Slovenska zdržiavať trvalo, prihláste sa na trvalý pobyt na policajnom útvare podľa miesta trvalého pobytu – potrebujete k tomu cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania 
• požiadajte policajný útvar o vydanie dokladu o trvalom pobyte 
• v prípade, že ste nezamestnaný a chcete si hľadať prácu, môžete sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu (nie je to povinné) 
• pokiaľ si prenášate dávku v nezamestnanosti, zaevidujte sa do 7 dní na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a predložte formulár U2 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne 

Odkazy:

Kvalita práce a zamestnanosti – zásadná otázka so silným hospodárskym a humanitárnym vplyvom

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blaho európskych pracovníkov. Prispievajú

• k fyzickej a psychickej pohode Európanov a
• k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a so životom.

Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurencieschopnosť Európskej únie. Dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ je vysoká úroveň spokojnosti s prácou.

Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podporovať vytváranie a udržiavanie udržateľného a príjemného pracovného prostredia, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšenie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie.

Zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov je prioritou EÚ. Európska únia preto spolupracuje s národnými vládami na zaistenie príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločných postupov,
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnanosti

Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a teda kritériá kvality pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá, ako napovedá už jej názov, poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality pracovných miest a zamestnanosti, medzi ktoré patria:

• zdravie a pohoda na pracovisku – ide o dôležité kritérium, pretože dobré pracovné podmienky sú predpokladom prevencie zdravotných problémov na pracovisku, znižujú vystavenie riziku a zlepšujú organizáciu práce,
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom,
• rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je také, ktoré poskytuje možnosti odbornej prípravy, zlepšovania a kariérneho rastu.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia podniká širokú škálu činností na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie 2021 – 2027. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zaoberá sa meniacimi sa potrebami v oblasti ochrany pracovníkov, ktoré prinášajú digitálna a zelená transformácia, nové formy práce a pandémia COVID-19. Zároveň sa rámec bude naďalej zaoberať tradičnými rizikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemickým látkam.

Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je dlhodobé zlepšenie životných podmienok pracovníkov v EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ

Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí najmä od zavedenia spoločných pracovných noriem. V pracovnom práve a právnych predpisoch EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšením týchto noriem sa posilnili práva pracovníkov a patrí medzi hlavné úspechy sociálnej politiky EÚ.

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako dôležitého doplnku voľného pohybu pracovníkov

Pri rozhodovaní o nástupe do práce v inej krajine EÚ môže možnosť uznania kvalifikácie a kompetencií zohrávať dôležitú úlohu. Preto je potrebné vytvoriť európsky systém, ktorým sa zaručí vzájomné uznávanie odborných spôsobilostí v rôznych členských štátoch. Len takýmto systémom sa zabezpečí, že nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií sa nestane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Praktickému uplatňovaniu tejto zásady, žiaľ, často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi regulovanými povolaniami (povolania, pre ktoré sa zo zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolaniami, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.

Kroky smerom k transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky na dosiahnutie cieľa, ktorým je transparentnosť kvalifikácií v Európe:

• Zintenzívnenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy so zámerom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného používateľsky ústretového nástroja. Patrí sem napríklad európsky životopis alebo odborná príprava Europass.
• Rozvoj konkrétnych opatrení v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekračovanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte zvýšili. Z toho vyplýva potreba stanoviť spoločné pravidlá, ktorými sa zaručí uznávanie kompetencií.

S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných noriem, vzdelávacích metód a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia navrhla sériu nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu transparentnosť a uznávanie kvalifikácií na akademické aj odborné účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je kľúčovou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných spôsobilostí. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre akademické uznávanie (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie bola založená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. Centrá NARIC poskytujú poradenstvo v oblasti akademického uznávania študijných pobytov v zahraničí. Centrá NARIC, ktoré sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Cieľom Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie obdobia štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989 a funguje tak, že opisuje vzdelávací program a priraďuje k jeho zložkám kredity. Je kľúčovým doplnkom vysoko uznávaného programu mobility študentov Erasmus.

4. Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z piatich štandardizovaných dokumentov:

• Europass-životopis (curriculum vitae),
• Europass-editor sprievodného listu,
• Europass-dodatok k osvedčeniu,
• Europass-dodatok k diplomu a
• dokument Europass-mobilita.

Vďaka systému Europass sú zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy jasne a ľahko zrozumiteľné. V každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru boli zriadené národné centrá Europass ako hlavné kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

Väčšina pracovných zmlúv v SR je uzatvorená na dobu neurčitú.

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. 

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, 
• vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
• vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
• vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. 

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. 

Domácka práca a telepráca

Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu alebo teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. 

Na výkon domáckej práce alebo telepráce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.

Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch. 

Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa 

Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. 

Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Sezónna práca

Sezónnou prácou  na účely dohody o pracovnej  činnosti na výkon  sezónnej práce je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní, v cestovnom ruchu,  potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov a v lesnom hospodárstve.

Odkazy:

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva musí byť uzatvorená na základe Zákonníka práce. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä hmotné výhody. Platnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce).

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, pričom čas zamestnania presiahne mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie dobu výkonu práce v cudzine, menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a prípadné podmienky návratu zamestnanca. 

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Zmeny pracovnej zmluvy

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Odkazy:

Zamestnávanie žien 

Ženy majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako muži ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe ako aj v dobe, keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo keď je na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť pracovné podmienky zamestnanca tak, aby boli akékoľvek škodlivé faktory práce vylúčené. Zamestnávateľ, ktorý zaraďuje zamestnancov do jednotlivých zmien, je povinný prihliadať na potreby tehotných žien.

Zamestnávanie mladistvých 

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Zamestnávateľ môže zamestnať len fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 15 rokov a má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Výnimkou je výkon niektorých ľahkých prác. Ide o práce pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach alebo reklamných činnostiach. 

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne a starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne.Uvedená podmienka platí aj v prípade, ak vykonáva prácu pre viacerých zamestnávateľov.. Zákonník práce ďalej upravuje zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých, ako aj práce, ktoré sú mladistvým zamestnancom zakázané. 

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím 

Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. 

Občania so zdravotným postihnutím môžu nájsť pracovné uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľov, ktorí zo zákona majú povinnosť zamestnávať určité percento zdravotne postihnutých zamestnancov alebo ak to neurobia, prispievať finančne na tento účel. Môžu pracovať prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnania alebo v chránených dielňach či chránených pracoviskách. Tie poskytujú získanie odborných zručností aj pre zamestnancov, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie. Na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska štát poskytuje príspevok. 

Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný:

zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie; utvárať podmienky, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal možnosť pracovného uplatnenia; zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená

Odkazy:

Podnikanie upravuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Ak chcete začať podnikať, nápomocnou je stránka Ústredného portálu verejnej správy a Ministerstva vnútra SR (časť živnostenské podnikanie). 

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri vybavení živnosti je potrebné vybrať si predmet podnikania. Živnostenský zákon rozlišuje remeselné, viazané a voľné živnosti. Podľa druhu živnosti je potrebné zistiť, aká odborná spôsobilosť je ako podmienka prevádzkovania živnosti stanovená. 

Pri ohlásení živnosti je potrebné predložiť na jednotné kontaktné miesto (ďalej JKM) miestne príslušného  Okresného úradu, na odbore živnostenského podnikania preukaz totožnosti, preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia, doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť ak sa vyžadujú a výpis z registra trestov ak fyzická osoba nie je občanom SR.

JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa-fyzickú osobu do zdravotnej poisťovne, a na daňový úrad. 

Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom elektronických služieb Ústredného portálu verejnej správy. Poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení je 7 € na každú voľnú živnosť a 22 € na každú remeselnú alebo viazanú živnosť, za výpis zo živnostenského registra je poplatok 5 €. Pre začínajúceho živnostníka sa výška odvodov do Sociálnej poisťovne stanovuje po podaní prvého daňového priznania v závislosti od výšky príjmov. . Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny môže uchádzač o zamestnanie po splnení podmienok dostať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. 

Odkazy:

V Slovenskej republike je minimálna mzda ustanovená zákonom a vykonávacím nariadením vlády. Jej suma sa odvádza od výšky priemernej mzdy zamestnancov za predchádzajúci rok pomocou koeficientu, o ktorom vyjednávajú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov a vlády. V kolektívnych zmluvách uzatváraných na úrovni odvetví (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa) i na podnikovej úrovni medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov sa môže dohodnúť vyššia minimálna mzda. Výška minimálnej mzdy od 1. januára  2024 je  750 EUR  za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,31EUR  za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnanec má nárok na mzdu podľa podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Zákonníkom práce je nad rámec uvedených nárokov garantovaná aj osobitná peňažná kompenzácia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v noci a za prácu v pracovnom prostredí, ktoré je objektívnym orgánom na ochranu zdravia uznané za zdraviu škodlivé. Kompenzácie sa poskytujú formou zvýhodnení ku mzde. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad v písomnej forme sa poskytne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. 

Zamestnancom zráža daň mesačne zamestnávateľ. Sadzby dane z príjmov: 19% z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98EUR /ročne (čo predstavuje 176,8-násobok sumy platného životného minima) a 25% z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 EUR /ročne. Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu. Buď požiada svojho zamestnávateľa o to, aby mu vykonal ročné zúčtovanie dane (ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti), alebo má povinnosť podať daňové priznanie sám.

Povinnosť odvádzať poistné zo mzdy zamestnanca má zamestnávateľ. Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ poukazuje mzdu zamestnancom na účet v banke, tak, aby určená suma mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.

Odkazy:

Zákonom stanovený pracovný čas v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. V závislosti od typu prevádzky normálna pracovná doba sa pohybuje v rozpätí od 37 a ½ hodiny týždenne do 40 hodín. Zamestnanci zvyčajne pracujú 5 dni v týždni. Prestávka v práci, v trvaní 30 minút, sa spravidla nezapočítava do pracovného času a získate ju, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Iná úprava určeného týždenného pracovného času môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna nepatrí mu mzdové zvýhodnenie. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Osobitné pravidlá sa uplatňujú pri mladistvých, tehotných ženách, ženách a mužoch starajúcich sa o deti a zamestnancoch so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Zamestnancovi na Slovensku vzniká nárok na tieto druhy dovolenky: 

Dovolenka za kalendárny rok - nárok na dovolenku za kalendárny rok si u zamestnávateľa môžete uplatniť keď odpracujete aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku. V prípade, že u zamestnávateľa nepracujete celý rok (ale aspoň 60 dní) máte nárok na pomernú časť dovolenky. 

Pomerná časť za každý celý kalendárny mesiac sa vypočíta ako jedna dvanástina celoročnej dovolenky.

Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa je najmenej päť týždňov. Na dovolenku dlhšiu, než je základná výmera majú nárok pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci podľa osobitného predpisu, vysokoškolskí učitelia, výskumní a umeleckí pracovníci verejnej alebo štátnej vysokej školy a zamestnanci s minimálne vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú, vedeckú alebo vývojovú činnosť a to v rozsahu najmenej 8 týždňov.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase – za deň dovolenky sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval 5 dní v týždni. 

Dovolenka za odpracované dni - v prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí Vám dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. 

Dodatková dovolenka – patria sem druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Zamestnanec, ktorý vykonáva celý kalendárny rok takéto práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať a to prednostne, nie je možné za jej nevyčerpanie poskytnúť náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky – zamestnancovi, ktorý odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zmeškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak nepracoval z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce (§109). Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Materská dovolenka - trvá 34 týždňov, (37 týždňov, ak sa jedná o osamelú matku alebo 43 týždňov ak matka porodila súčasne dve a viac detí). Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovská dovolenka – v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a pri starostlivosti o 2 a viac narodených detí v trvaní 37 týždňov.

Rodičovská dovolenka –Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada, (spravidla však najmenej na jeden mesiac)najviac do 3 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do 6 rokov veku dieťaťa.  

Pracovné voľno s náhradou mzdy na zvyšovanie kvalifikácie – môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Pracovné voľno s náhradou mzdy môže byť poskytnuté ešte z týchto dôvodov: 

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (najviac 7 dní v kalendárnom roku), 
• sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia (najviac 7 dní v kalendárnom roku), sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, (najviac 10 dní v kalendárnom roku),
• narodenie dieťaťa zamestnancovi,
• úmrtie rodinného príslušníka, 
• vlastná svadba,
• iné vážne dôvody, 

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta,  15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác tzv. maloobchodný predaj. Výnimku má predaj: 

• na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• a výdaj liekov v lekárňach,
• na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• cestovných lístkov,
• suvenírov,
• kvetov 8. 5. a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. 11.

Štátne sviatky: 

1.1., 5.7., 29.8., 1.9. (nie je dňom pracovného pokoja), 28.10. (nie je dňom pracovného pokoja), 17.11.

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ: 

6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12., 25.12., 26.12.

Za sviatky a dni pracovného pokoja zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. 

Odkazy:

Pracovný pomer možno skončiť:

1. dohodou,
2. výpoveďou,
3. okamžitým skončením,
4. skončením v skúšobnej dobe.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Zákonník práce upravuje prípady kedy môže byť výpovedná lehota dlhšia.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, alebo ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým

1. sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
2. nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
3. uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
4. uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
5. bolo odňaté povolenie na zamestnanie. 

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

V súvislosti s ukončením pracovného pomeru existujú tieto druhy odchodu do dôchodku:

1. starobný dôchodok
2. predčasný starobný dôchodok
3. invalidný dôchodok 

Starobný dôchodok je najčastejšie priznávaným dôchodkom, na ktorý má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1967 je ustanovený v rámci rozpätia 53-64 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1966 bude známy päť rokov pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca a stanoví sa opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Presná hranica dôchodkového veku závisí od roku narodenia, pohlavia a počtu vychovaných detí. Informatívny výpočet dôchodkového veku záujemcovi poskytne Sociálna poisťovňa. 

Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; od 1.7.2023 je táto suma 268,88EUR. 

Invalidný dôchodok je samostatná dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným.

Odkazy:

Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa na pracovisku priamo alebo nepriamo k otázkam, ktoré sa týkajú podmienok výkonu a organizácie práce. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, jej formu a výber zástupcov zamestnancov upravuje Zákonník práce. Rozvíjanie vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní.

Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom. Cieľom kolektívneho vyjednávania je úprava pracovných podmienok vrátane:

• mzdových podmienok,
• podmienok zamestnávania,
• vzťahov medzi zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a zamestnancami (alebo ich organizáciami).

Zamestnancov môže pri jednaní so zamestnávateľom zastupovať:

• príslušný odborový orgán,
• zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník,
• osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou,
• zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podmienky, dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania, sú platné pre všetkých zamestnancov, aj keď vstup do odborových zväzov je pre každého dobrovoľným rozhodnutím.

Odkazy:

Právo na štrajk patrí medzi základné práva a slobody občanov. Toto právo občanom garantujú nielen základné legislatívne normy Slovenskej republiky ale aj medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z vnútroštátnych právnych noriem Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ako základný zákon štátu v čl. 37 ods. 4 zaručuje právo na štrajk za podmienok ustanovených zákonom s tým, že toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkom a zamestnancom hasičských a záchranných zborov. Právo na štrajk je upravené zákonom len v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Štrajk v ostatných prípadoch žiaden zákon neupravuje, ani nezakazuje.

Kolektívne spory vznikajú z dôvodu stretu záujmov zamestnávateľa a odborového orgánu . Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu vzniknúť dva druhy kolektívnych sporov:

• spor o uzavretie kolektívnej zmluvy,
• spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Spory medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov riešia sprostredkovatelia a rozhodcovia.

Sprostredkovateľ

Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy riešia zmluvné strany najskôr pred sprostredkovateľom. Ak sa spor nevyrieši úspešne, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode požiadať o rozhodnutie v spore rozhodcu alebo:

• odborová organizácia môže vyhlásiť štrajk (§ 17 zákon o kolektívnom vyjednávaní),
• zamestnávateľ môže vyhlásiť výluku (§ 27 zákona o kolektívnom vyjednávaní).

Rozhodca

Po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom majú zmluvné strany možnosť požiadať o vyriešenie sporu rozhodcu, na tomto riešení sa však musia dohodnúť. 

Ak sa rozhodnú pre riešenie sporu prostredníctvom rozhodcu, môžu sa spoločne dohodnúť aj na osobe rozhodcu. Ak sa na konkrétnej osobe nedohodnú, môžu požiadať o určenie rozhodcu ministerstvo, ktoré ho vyberie zo zoznamu rozhodcov. (§ 10a ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní)

Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom sporné strany nedohodnú na pokračovaní riešenia sporu pred rozhodcom, nemôže sa toto konanie pred rozhodcom začať. Spor možno riešiť len cestou štrajku alebo výluky.

Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov. Zamestnancovi nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku.

Právo na štrajk priznáva aj Listina základných práv a slobôd ( Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 27.

Odkazy:

Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické činnosti a kurzy súvisiace s konkrétnym zamestnaním alebo povolaním, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborná príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie odborného uznania a zvýšenie šancí na získanie zamestnania. Preto je nevyhnutné, aby systémy odbornej prípravy v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce a uľahčili tak prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava sú dôležitou súčasťou politiky EÚ od samotného vzniku Európskeho spoločenstva. Je takisto kľúčovým prvkom tzv. lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je premeniť Európu na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostnú spoločnosť na svete. V roku 2002 Európska rada opätovne potvrdila túto dôležitú úlohu a stanovila ďalší ambiciózny cieľ, ktorým bolo dosiahnuť do roku 2010 celosvetové uznanie európskeho vzdelávania a odbornej prípravy, a to prostredníctvom podpory viacerých iniciatív na svetovej úrovni, najmä posilnením spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Rada Európskej únie prijala 24. novembra 2020 odporúčanie týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť.

V odporúčaní sa vymedzujú kľúčové zásady na zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli pružné, aby sa rýchlo prispôsobovali potrebám trhu práce a poskytovali kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých.

Kladie sa v ňom veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené možnosti učenia sa na pracovisku, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality.

Odporúčaním sa takisto nahrádza odporúčanie o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy – EQAVET – a obsahuje aktualizovaný rámec EQAVET s ukazovateľmi kvality a deskriptormi. Zrušuje sa ním predchádzajúce odporúčanie ECVET.

Na presadzovanie týchto reforiem Komisia podporuje centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré združujú miestnych partnerov s cieľom vytvoriť „ekosystémy zručností“. Ekosystémy zručností prispejú k regionálnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, inováciám a stratégiám inteligentnej špecializácie.

Erasmus+

Erasmus+ je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.

Jeho rozpočet sa odhaduje na 26,2 miliardy EUR. To je takmer dvojnásobok finančných prostriedkov v porovnaní s predchádzajúcim programom (2014 – 2020).

V programe na roky 2021 – 2027 sa kladie veľký dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Podporuje priority a činnosti stanovené v európskom vzdelávacom priestore, akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe v oblasti zručností. Prostredníctvom programu sa takisto

• podporuje Európsky pilier sociálnych práv,
• vykonáva stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027,
• rozvíja európsky rozmer v športe.

Kto sa môže zapojiť? Viac informácií nájdete na tomto odkaze.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa – a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Má umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj umožniť občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je takisto kľúčovým prvkom už spomínanej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné na osobný rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania

Aby sa celoživotné vzdelávanie stalo v Európe realitou, Európska komisia si stanovila cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na zisťovanie potrieb vzdelávajúcich sa osôb aj trhu práce, aby bolo vzdelávanie prístupnejšie a následne sa vytvorili partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.

Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytnúť základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a informálnej a neformálnej odbornej prípravy.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop/Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) vzniklo v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na presadzovanie a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy v oblasti odborného vzdelávania. Svoje odborné znalosti odovzdáva rôznym európskym partnerom, ako sú súvisiace výskumné inštitúcie, univerzity alebo vzdelávacie zariadenia.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje so strediskom Cedefop. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

Kvalita života je prioritou agendy sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od širokej škály faktorov, ako sú kvalitné zdravotnícke služby, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo dobré dopravné prostriedky. Je to len niekoľko aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Európska únia si stanovila cieľ neprestajne zvyšovať kvalitu života vo všetkých svojich členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako sú sociálne vylúčení ľudia alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je kľúčovou prioritou Európskej komisie. S perspektívou riešenia problému nezamestnanosti a zvýšenia mobility medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ rozvíjajú a realizujú rôzne iniciatívy na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne Európska sieť služieb zamestnanosti (EURES) a Panoráma zručností EÚ.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii

Zdravie je cennou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je pre všetkých Európanov dôležitou prioritou. Zdravé prostredie má zásadný význam pre náš individuálny a profesionálny rozvoj. Občania EÚ sú čoraz náročnejší, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie kvalitných zdravotníckych služieb. Pri cestovaní po Európskej únii potrebujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.

Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú opatrenia vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do programov a stratégií EÚ v oblasti zdravia.

Súčasný program EU4Health (2021 – 2027) je ambicióznou reakciou EÚ na COVID-19. Pandémia má veľký vplyv na pacientov, lekársky a zdravotnícky personál a zdravotné systémy v Európe. Nový program EU4Health sa bude zaoberať nielen reakciou na krízy, ale aj odolnosťou systémov zdravotnej starostlivosti.

Program EU4Health, zriadený nariadením (EÚ) 2021/522, bude poskytovať finančné prostriedky oprávneným subjektom, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám z krajín EÚ alebo z krajín mimo EÚ, ktoré sú k programu pridružené.

Prostredníctvom programu EU4Health EÚ investuje 5,3 miliardy EUR v bežných cenách do opatrení s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov programu EU4Health:

1. zlepšovanie a posilňovanie zdravia v Únii:

• prevencia chorôb a podpora zdravia,
• medzinárodné iniciatívy a spolupráca v oblasti zdravia,

2. riešenie cezhraničných ohrození zdravia:

• prevencia cezhraničných ohrození zdravia, pripravenosť a rýchla reakcia na ne,
• dopĺňanie vnútroštátneho vytvárania zásob základných produktov dôležitých v krízovej situácii,
• vytvorenie rezervy lekárskeho iného zdravotníckeho a podporného personálu,

3. zvýšenie kvality liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii:

• zabezpečenie dostupnosti a cenovej dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,

4. posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, zlepšenie ich odolnosti a efektívneho využívania zdrojov:

• posilnenie využívania údajov týkajúcich sa zdravia, digitálnych nástrojov a služieb, digitálnej transformácie systémov zdravotnej starostlivosti,
• zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti,
• tvorbu a vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia a rozhodovanie založené na dôkazoch,
• integrovaná spolupráca medzi vnútroštátnymi zdravotníckymi systémami.

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a zároveň veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť s cieľom lepšie pochopiť vzdelávacie politiky a systémy vo vtedajších deviatich krajinách Európskeho spoločenstva. Odzrkadľovalo to zásadu, že osobitná povaha vzdelávacieho systému v každom členskom štáte by sa mala plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. EURYDICE, Európska sieť informácií o vzdelávaní, bola oficiálne uvedená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť obrátila z výmeny informácií na výmenu študentov a začal sa program Erasmus. V súčasnosti sa už rozrástol na program Erasmus+, ktorý sa často označuje za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriava na odstraňovanie prekážok na hraniciach medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchly, efektívny a lacný pohyb osôb a tovaru.

Táto zásada úzko súvisí s hlavným cieľom EÚ, ktorým je dynamické hospodárstvo a súdržná spoločnosť. Odvetvie dopravy vytvára 10 % bohatstva EÚ meraného hrubým domácim produktom (HDP), čo predstavuje približne 1 bilión EUR ročne. Poskytuje takisto viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor

Schengenským dohovorom, ktorý je v platnosti od marca 1995, sa zrušili kontroly hraníc na území signatárskych štátov a vytvorila sa jednotná vonkajšia hranica, na ktorej sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

Schengenský priestor dnes zahŕňa väčšinu krajín EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru, Írska a Rumunska. Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko sú však v súčasnosti v procese pristúpenia k schengenskému priestoru a už do veľkej miery uplatňujú schengenské acquis. Okrem toho sa k schengenskému priestoru pripojili aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Letecká doprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo zníženie cien leteniek a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ takisto vytvorila súbor práv, ktoré majú zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave

Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodenie batožiny, meškanie a zrušenie letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo ťažkostí s dovolenkovými službami. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové vnútroštátne aj medzinárodné lety z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava

Za posledných 25 rokov Komisia veľmi aktívne navrhuje reštrukturalizáciu európskeho trhu železničnej dopravy s cieľom posilniť postavenie železníc voči ostatným druhom dopravy. Úsilie Komisie sa sústredilo na tri hlavné oblasti, ktoré sú pre rozvoj silného a konkurencieschopného odvetvia železničnej dopravy kľúčové:

1. otvorenie trhu železničnej dopravy konkurencii;
2. zlepšenie interoperability a bezpečnosti vnútroštátnych sietí a
3. rozvoj železničnej dopravnej infraštruktúry.

Slovenská republika je demokratickou parlamentnou republikou. Na čele štátu stojí prezident republiky, ktorý je volený v priamych všeobecných voľbách na obdobie päť rokov. Najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Je to jednokomorový parlament a tvorí ho 150 poslancov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na funkčné obdobie štyroch rokov. V súčasnom parlamente majú zastúpenie tieto politické strany: SMER – sociálna demokracia, HLAS – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Sloboda a Solidarita, Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a koalícia Slovensko, Kresťanská únia a Za ľudí. 

Vláda Slovenskej republiky je vrcholný orgán výkonnej moci. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

Základným zákonom štátu je Ústava Slovenskej republiky. Ústava určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov. 

Justičný systém v Slovenskej republike tvoria všeobecné súdy, ústavný súd a generálna prokuratúra. Všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Krajský súd rozhoduje ako odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nikdy ako najvyšší orgán súdnej moci nekoná v prvom stupni. 

Všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, skúmajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť. Úlohou polície je plniť úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená na 8 vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) a 79 okresov. Na Slovensku sa nachádza 2927 obcí a z toho má 141 štatút mesta. Obce a mestá majú vlastnú samosprávu, ktorú reprezentujú obecné a mestské zastupiteľstvá. Na čele obce stojí starosta, na čele mesta primátor. Zastupiteľstvá, starostovia a primátori sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov. V každej obci a v meste sa nachádza obecný, resp. mestský úrad.

Odkazy:

V Slovenskej republike je problematika daní upravovaná samostatnými právnymi normami. Daňové povinnosti sa vzťahujú na každého daňovníka.

Dane platené v SR:

Priame dane zaťažujú fyzické a právnické osoby, vyrubujú sa z príjmu, alebo majetku osôb 

DAŇ Z PRÍJMOV fyzických osôb:

Daňová rezidencia

Fyzická osoba sa považuje za slovenského daňového rezidenta, ak:

• má v SR trvalý pobyt, alebo
• má v SR bydlisko, alebo
• sa obvykle zdržiava v SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, či už súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.
•        Základ dane z príjmov fyzických osôb tvoria príjmy, ktoré fyzické osoby dosahujú z rôznych zdrojov, a to:
  • zo závislej činnosti (zo zamestnania)
  • z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a 
  • ostatné príjmi

Daň z príjmov fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

MIESTNE DANE, ktoré môžu ukladať obce:

• daň z nehnuteľností (daň z pozemkov, stavieb, bytov)
• daň za psa
• daň za užívanie verejného priestranstva
• daň za ubytovanie
• daň za predajné automaty
• daň za nevýherné hracie prístroje
• daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
• daň za jadrové zariadenie

Obec ukladá taktiež poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Miestne dane a poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú upravené v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad v znení neskorších predpisov.

Správu miestnych daní vykonáva príslušná obec. Miestne dane sú fakultatívne dane, t.j. správca dane – obec sa môže rozhodnúť, či bude ukladať konkrétnu daň v obci.

Nepriame dane sú uhrádzané fyzickými a právnickými osobami v cenách tovarov a služieb, sú odvádzané výrobcami a poskytovateľmi služieb. Medzi nepriame dane patrí DPH, Spotrebné dane, Daň z poistenia.

DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY (DPH) – základná sadzba dane na tovary a služby je vo výške20 % zo základu dane. Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane sa uplatňuje na niektoré druhy tovarov a služieb ako napr. lieky, vybrané zdravotnícke potreby, vybrané druhy potravín a i. Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa týka zákonom definovaných podmienok týkajúcich sa štátom podporovaného nájomného bývania. 

SPOTREBNÉ DANE – z alkoholických  nápojov; liehu, elektriny, uhlia a zemného plynu; minerálneho  oleja; tabakových výrobkov 

Príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)

Za zamestnanca sa považuje daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti.

Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplatené na základe napr. o.i. z pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, zo služobného pomeru, zo štátnozamestnaneckého pomeru (od súčasného, alebo bývalého zamestnávateľa), z obdobného vzťahu (napr. príkazná zmluva, mandátna zmluva), v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa tohto príjmu a iné – viď. zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Základ dane z príjmov zamestnanca tvoria všetky príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) znížené o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie. Základ dane možno následne znížiť (ak daňovník spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky) aj o iné položky odpočítateľné od základu dane.

Položky odpočítateľné od základu dane:

• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Nezdaniteľná časť základu dane na jeho manžela/manželku
• Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. Pilier)

Ďalej je možné uplatniť:

• Daňový bonus na vyživované dieťa
• Daňový bonus na zaplatené úroky
• Zamestnanecká prémia

Viac informácií o podmienkach pre uplatnenie daňových zvýhodnení a bonusov: Zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov príp. na webovej stránke Finančnej správy SR.

Výpočet preddavkov na daň a ich odvod

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi je:

• 19 % z tej časti základu dane , ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy plateného životného minima vrátane a
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8- násobok platného životného minima
• Vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu daňového bonusu, ak si ho daňovník uplatnil.

Daňové priznanie a platenie daní

Až na určité výnimky vo všeobecnosti platí, že daňové priznanie musí podať každý, kto podlieha slovenskej dani z príjmov fyzických osôb a jeho zdaniteľné príjmy v danom roku presiahnu limit (na rok 2024 je limit v sume 2 823,24 EUR).

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa končí 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem dosiahnutý. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 mesiace, za určitých podmienok o 6 mesiacov.

Ročné zúčtovanie

Zamestnanec môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.

Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) na nezdaniteľnú časť základu dane, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

PRÍJMY

Minimálna mzda sa určuje na základe príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. 

Minimálna mzda je pre rok 2024 stanovená na 750,-EUR/mes., ktorá je určená pre 1.stupeň náročnosti vykonávanej práce. Spolu je charakterizovaných 6 stupňov, do ktorých sú rozdelené vykonávané pozície podľa náročnosti. Pre každý stupeň existuje osobitná minimálna mzda. Na 2. stupni je minimálna mzda 866,- EUR, na 3. stupni 982,- EUR, na 4. stupni 1 098,- EUR, na 5. stupni1 214,- EUR a na 6. stupni 1 330,- EUR.

Výpočet čistej mzdy:

Z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca sa odrátavajú odvody na:

• Zdravotné poistenie – 4%
• Nemocenské poistenie – 1,4%
• Starobné poistenie –4%
• Invalidné poistenie –3%
• Poistenie v nezamestnanosti – 1%
• Σ ODVODY SPOLU – 13,4 %   

Hrubá mzda – odvody = mesačný základ dane

Z mesačného základu dane sa odráta nezdaniteľná časť základu dane (ak sa uplatňuje). Z výslednej sumy sa vypočíta daň, ktorá je vo výške 19% resp. 25%

Ak sa uplatňuje daňový bonus tak sa odpočíta od dane a následne:

Mesačný základ dane – (daň - daňový bonus) = čistá mesačná mzda

Priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve za 4.Q 2023  podľa vybraných odvetví: 

Odkazy:

Výška životných nákladov sa mení v závislosti od regiónov a zvyšovania cien potravín, spotrebnej energie a výdavkov na každodennú potrebu.

Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v SR 2024: chlieb obyčajný – 2,48 EUR, rožok biely obyčajný 40 g – 0,11 EUR, čerstvé maslo 125 g –1,90EUR, múka pšeničná polohrubá  1 kg – 0,53 EUR, cukor kryštálový 1 kg – 1,01 EUR, cestoviny vaječné 500 g – 1,82 EUR, šunková saláma 1 kg – 7,70 EUR, čerstvé mlieko plnotučné 1 l – 1,17 EUR, bravčové stehno bez kosti 1 kg – 5,01 EUR, kurča 1 kg – 2,68 EUR, syr eidam 1 kg – 8,28 EUR, vajcia 10 ks – 2,22 EUR,  slnečnicový  olej – 1,42 EUR, ryža lúpaná 1 kg – 1,65 EUR, zemiaky konzumné 1 kg – 1,014 EUR, jablká 1 kg – 1,20 EUR, pivo 12% fľaškové 0,5 l – 0,82 EUR, Cigarety MARLBORO – King Size – 5,24 EUR, prací gél  – 14,15 EUR, benzín natural 95 okt -1,63 EUR, nafta 1,58 EUR, osobný vlak 2.tr. 46 km – 2,55 EUR, autobus 91-100 km – 5,97 EUR, pánska košeľa s dlhým rukávom – 33,34 EUR, dámsky pulóver – 26,57 EUR, detská bunda zimná – 38,09 EUR, detské tepláky – 14,07 EUR .

Odkazy:

Krátkodobé ubytovanie je možné nájsť v hoteloch, v penziónoch, ubytovniach a kempingoch a rekreačných chatách, ale možno ho nájsť aj v súkromných domoch ponúkajúcich prenájom.

Dlhodobé ubytovanie je možné buď prenájmom nehnuteľnosti, alebo kúpou nehnuteľnosti. 

Pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci nadobúda vlastníctvo na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam. 

Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú závislé:

• od rôznych typov obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt), 
• od ich obytnej plochy, ale aj od lokality v ktorej sa nachádzajú /veľkomesto, mesto, vidiek/

Pokles cien nehnuteľností sa v 4. štvrťroku 2023 takmer zastavil. Oproti predošlému štvrťroku sa ceny znížili už iba o 0,2 %, kým na jeseň evidujeme pokles ešte o vyše 2 %. Z mesiaca na mesiac, dokonca v každom mesiaci na konci roka ceny rástli, ale celkovo to nestačilo na dosiahnutie úrovne z predchádzajúceho štvrťroku. V poklese pokračovali hlavne ceny bytov, zatiaľ čo ceny domov vzrástli. Vývoj v regiónoch bol rôznorodý - najvýraznejší pokles cien dosiahol Nitriansky kraj, ceny sú naopak vyššie najmä v Košickom kraji. V priemere boli za celý rok 2023 ceny nehnuteľností o 6 % nižšie ako v roku 2022.

• Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie klesli v 4. štvrťroku 2023 o 0,2 % v porovnaní 
  s predchádzajúcim štvrťrokom. Spomalilo sa tiež medziročné tempo rastu, ktoré
• dosiahlo hodnotu -8,6 % . Priemerná cena bývania sa nachádza na úrovni 2433 EUR/m2, oproti 3. štvrťroku je o 5 EUR/m2 nižšia. Kumulatívne sa za celý rok 2023 priemerná cena nehnuteľností znížila o takmer 159 EUR/m2, čo zodpovedá poklesu o 6 %.
• Bratislavský kraj sa na uvedenom poklese podieľal vyše 70 %, ďalších približne 13 % prislúcha Košickému kraju. 

Priemerná cena nehnuteľnosti na bývanie

Orientačné ceny prenájmu a kúpy nehnuteľnosti:

• Bratislava hotelová izba 1 posteľ/1noc 55 EUR až 205EUR
• Bratislava prenájom 1 izbový byt/ mesiac 400 EUR až 900 EUR
• Bratislava prenájom 1 izba v spoločnom byte 200 EUR až 350 EUR
• Bratislava kúpa 1 izbového bytu 100 000EUR až 220 000 EUR
• Bratislava kúpa rodinného domu 350 000 EUR–1 900 000EUR
• Košice, Žilina, Nitra, Poprad, Zvolen, Banská Bystrica kúpa 1 izbového bytu 100 000až 250 000 EUR.

Ubytovanie, prenájom a kúpa nehnuteľností v menších mestách a na vidieku je v porovnaní s Bratislavou lacnejšia.

Priemerné ceny nehnuteľností podľa krajov v € za m2 2022 

Bratislavský kraj: 3131 

Trnavský: 1832

Nitriansky: 1400

Trenčiansky: 1582

Žilinský: 1934

Banskobystrický: 1659

Prešovský: 1871

Košický: 2102 

Národná banka Slovenska zverejnila údaje cien nehnuteľností na bývanie za rok 2023. 

Koniec roku 2023 priniesol pokles cien nehnuteľností.

Ceny nehnuteľností vo 4. štvrťroku poklesli v piatich krajoch, vo zvyšných troch naopak, rástli. Najvýraznejší pokles evidujeme v Nitrianskom (-1,3 %) a Žilinskom kraji (-0,9 %). 
V Nitrianskom kraji patrí medzi hlavné príčiny pokles cien v okrese Nové Zámky, ako aj ceny domov v okrese Nitra. V Žilinskom kraji boli najdôležitejšími faktormi klesajúce ceny bytov v Martine a ceny domov v Žiline.

Rast cien pozorujeme predovšetkým v Košickom (+3 %) a Trenčianskom kraji (+1,5 %).
Na raste cien v Košickom kraji sa podieľal najmä okres Košice I. V Trenčianskom kraji rast

priemernej ceny spôsobila do veľkej miery koncentrácia ponuky v okrese krajského mesta.

Priemerná cena bytov v 4. štvrťroku klesla o 18 EUR/m2, čím dosiahla úroveň 2685 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sú ceny bytov o 0,7 % nižšie (medziročne -7,6 %). Klesali najmä ceny menších bytov, 1-izbových až 3-izbových

Priemerná cena domov vzrástla o 17 EUR/m2 a dosiahla hodnotu 1912 EUR/m2. V medzi-štvrťročnom porovnaní to predstavuje rast o 0,9 % (medziročne sme však aj naďalej v záporných číslach, konkrétne -3,2 %).

Zvýšený podiel domov na celkovej ponuke pretrvával aj v 4. štvrťroku. Počas celého roka 2023 sa súhrnný objem ponuky postupne znižoval a spoločne s ním aj podiel bytov.

K určitej stabilizácii tohto vývoja prichádza až v poslednom štvrťroku.

V prípade, ak sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, vždy sa radšej poraďte s právnikom alebo sa obráťte na realitnú kanceláriu. Vyhnete sa tak zbytočným rizikám.

Každá zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti (kúpa alebo predaj), ale aj zmluva o prenájme musí mať v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu.

Odkazy:

Zdravotný systém podlieha pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Zdravotnú starostlivosť poskytujú štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia. Prvotné vyšetrenie poskytujú všeobecní praktickí lekári pre deti či pre dospelých. Každý si môže slobodne vybrať svojho lekára, ktorý mu bude poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť  a zároveň vystavovať odporučenie na odborné vyšetrenie k odbornému lekárovi. Po ordinačných hodinách Vášho obvodného lekára a tiež počas víkendov môžete využiť ambulantnú pohotovostnú službu (ďalej len APS) . Poplatok je 2,- EUR. Pacient ho neplatí, ak príde na ošetrenie bezprostredne po úraze (netýka sa to prípadov, ak úraz vznikol v dôsledku užitia alkoholu, drog alebo lieku, užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom) alebo ak bol následne prijatý do ústavnej starostlivosti. APS sú takmer v každom okresnom meste. Ak APS nie je otvorená, príjmu Vás na ústavnej pohotovostnej službe v rámci ktorejkoľvek nemocnice. Poplatok na urgentnom príjme je 10 EUR. Pacient ho platí v prípade, ak u neho nepôjde o akútny stav a dôjde tak k zneužitiu služby. 

Lieky na lekársky predpis ako aj na voľný predaj získate v lekárňach, ktorých je v SR dostatok a sú dobre vybavené. Lekárne sú obvykle otvorené v pracovných dňoch od 7:00 až 9:00hod. do 17:00 hod., cez víkend a počas sviatkov je zabezpečená lekáreň s pohotovostnou službou.

V zmysle zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Zo zdravotného poistenia sa uhrádza väčšia časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Určité lieky a zdravotné úkony si musíte zaplatiť v plnej výške sami. Pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Zdravotné poistenie nie vždy pokrýva celkové náklady, napr. výdavky na kúpu. dioptrických okuliarov, niektorých druhov liekov, či na ošetrenie u zubného lekára.

Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve u lekára. Zamestnanca je pri vzniku pracovného pomeru povinný prihlásiť do 8 pracovných dní zamestnávateľ, rovnako aj pri ukončení pracovného pomeru. Ostatné zmeny platiteľa zdravotného poistenia má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni poistenec, a to do 8 dní. Ak vykonávate na území SR samostatne zárobkovú činnosť máte povinnosť prihlásiť sa ako poistenec do zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote. 

Pokiaľ ste slovenským poistencom z titulu výkonu pracovnej činnosti na území SR a bývate na území iného členského štátu EÚ, požiadajte svoju pobočku zdravotnej poisťovne v SR o vystavenie formulára S1 (bývalý formulár E 106). Tento formulár predložte zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, kde sa zaregistrujete. Na základe formulára S1 (E 106) máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v mieste bydliska v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou. Tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov. 

Odkazy:

Povinná školská dochádzka určená školským systémom na Slovensku trvá 10 rokov. Začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. Trvá od 6. do 16. roku.

Základné druhy škôl: materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční), vysoké školy, univerzity (od 19 rokov). Tieto školy môžu byť podľa zriaďovateľskej pôsobnosti štátne, súkromné alebo cirkevné, pričom získané vzdelanie je rovnocenné. 

Materská škola (3-6 rokov veku dieťaťa) dáva deťom základy vedomostí a zručností. Učia sa v nej základné poznatky v závislosti od veku, učia sa kresliť, recitovať, spievať, poznávať prírodu, farby a veci okolo seba. V predškolskom veku (5 - 6 ročné deti) sa učia napríklad rozoznávať geometrické tvary, mesiace v roku, názvy dní, osvojujú si hygienické návyky, deti sa pripravujú na vstup do základnej školy. 

Základná škola pripravuje žiakov na ďalšie štúdium a prax. Spravidla má 9 ročníkov, je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 4. ročník, druhý stupeň 5. až 9. ročník. Prechod z prvého stupňa na druhý nie je podmienený prijímacími skúškami, žiak po úspešnom absolvovaní štvrtého ročníka pokračuje v štúdiu. Inou možnosťou je prestup na gymnázium, ktoré poskytuje osemročné štúdium. Prestup na gymnázium je podmienený prijímacími skúškami a vyhovujúcim prospechom na prvom stupni základnej školy. 

Vzdelávanie na prvom stupni je odlišné od vzdelávania na druhom stupni. Kým na prvom stupni väčšinu vyučovacích predmetov učí jeden učiteľ, na druhom stupni učí každý vyučovací predmet iný učiteľ.

Na prvom stupni majú žiaci najmenej štyri a najviac šesť vyučovacích hodín, priemerne trvá vyučovanie do pol jednej popoludní. Žiaci na druhom stupni majú päť až šesť vyučovacích hodín a vyučovanie končia medzi jednou až pol druhou hodinou popoludní. Jedna vyučovacia hodina má trvanie 45 minút, medzi každou vyučovacou hodinou sú krátke prestávky. 

Na základných školách môžu menšie deti tráviť čas po vyučovaní v školských kluboch.

Okrem toho ponúka školstvo aj možnosť navštevovať základné umelecké školy, kam môžu deti chodiť dobrovoľne mimo riadneho vyučovania. 

Stredné školy. Po ukončení 9. ročníka základnej školy pokračuje žiak v povinnej 10 ročnej školskej dochádzke na zvolenej strednej škole, do ktorej bol na základe rozhodnutia príslušného školského systému prijatý. Školstvo na Slovensku rozoznáva niekoľko typov stredných škôl.

Stredné odborné školy: Na stredných odborných školách a spojených stredných školách, ktoré poskytujú učňovské odbory, trvá štúdium dva roky (obmedzené množstvo odborov), tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium pre jednotlivé odbory je ukončené záverečnou skúškou, po ktorej študent dostane výučný list, a môže pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu za účelom dosiahnutia maturitnej skúšky. Absolvovaním maturitnej skúšky je dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie. Štúdium, ktoré trvá štyri roky, je ukončené maturitnou skúškou. 

Stredné školy a gymnáziá: Stredné školy poskytujú štúdium v trvaní štyri alebo päť rokov. Na Slovensku existujú stredné školy elektrotechnické, geodetické, hotelové, konzervatóriá, priemyselné, zdravotnícke, obchodné akadémie, športové, umelecké, poľnohospodárske, drevárske, farmaceutické, chemické, pedagogické a iné. Gymnáziá na Slovensku poskytujú štúdium v trvaní štyroch rokov (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 9. ročníka základnej školy), alebo osemročné štúdium (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 5. ročníka), alebo päťročné štúdium (ide o bilingválne gymnáziá, na štúdium ktorých sa žiak hlási po ukončení 8. alebo 9. ročníka) Bilingválne štúdium poskytujú tiež niektoré obchodné akadémie. 

Štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá má písomnú a ústnu časť. 

Vyučovanie trvá priemerne 6 – 7 vyučovacích hodín, vyučovacia hodina trvá 45 minút, medzi každou hodinou je krátka prestávka.

Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie. 

Vysoké školy pripravujú kvalifikovaných odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre oblasť vedeckej, hospodárskej, sociálnej a umeleckej činnosti. Školský systém umožňuje študovať na vysokých školách a univerzitách absolventom strednej školy s maturitou alebo gymnázia, v súčasnosti je na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných vysokých škôl, 3 štátne vysoké školy a 6 zahraničných vysokých škôl. Štúdium je zabezpečované v rámci študijných programov v troch stupňoch, ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a vykonaním štátnej skúšky. Prvý stupeň je bakalársky (3-4 roky), druhý stupeň je magisterský, inžiniersky alebo doktorský (4-6 rokov vrátane 1. stupňa) a tretí stupeň je doktorandský (3-4 roky).

Odkazy:

Slovenský spoločenský a kultúrny život je veľmi bohatý a rozmanitý. Je ovplyvnený rôznymi tradíciami a zvyklosťami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú až do dnešnej doby. 

 Spoločensko-kultúrne podujatia a rôzne akcie sa uskutočňujú v každom meste i na dedinách. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa pobavili, stretli známe tváre, porozprávali sa a samozrejme kultúrne vyžili. Informácie o spoločensko-kultúrnych podujatiach či rôznych akciách môžete získať na internete, v novinách, v miestnych televíziách alebo aj v kultúrnom stredisku.

Súčasťou športového vyžitia sú výlety do prírody, ktorá obklopuje mestá, mestečká a dediny. Medzi najznámejšie športové aktivity môžeme zaradiť futbal, cyklo turistiku, vodné športy a v poslednom čase aj golf. Lyžovanie je populárne hlavne v zime.

Odkazy:

Ohlásením narodenia dieťaťa/detí štát začína procesné úkony, na základe ktorých:

• nebude potrebná osobná návšteva matriky pre vyzdvihnutie Rodného listu,
• nebude potrebné podávať žiadosť o Príspevok pri narodení dieťaťa. 

Dôležité je:

• potvrdenie voľby rodného listu poštou,
• podpísanie „Dohody rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (ďalej len Dohoda) ešte v nemocnici, a to najneskôr na nasledujúci deň po narodení dieťaťa.

Ak sa tak nestane, môžete danú Dohodu podpísať:

• elektronicky: „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ s elektronickým občianskym preukazom s čipom,
• písomne: osobne na príslušnom matričnom úrade.

Pri odchode z nemocnice si vyzdvihnete všetky potrebné dokumenty, a to: prepúšťaciu správu novorodenca a rodičky, ktoré budete potrebovať napríklad pri návšteve pediatra/gynekológa.

Rodný list je vystavený automaticky

Príslušná matrika zasiela Rodný list bezodkladne (zväčša na 4. – 5. deň od narodenia dieťaťa). Adresa pre doručenie rodného listu je vždy nastavená na trvalý pobyt matky. Prebieha vždy len „Do vlastných rúk“. V opačnom prípade je možné Rodný list vyzdvihnúť na príslušnej matrike.

Nie je potrebné prihlasovať dieťa do zdravotnej poisťovne, automaticky bude prihlásené do zdravotnej poisťovne matky.

Prihlásenie dieťaťa k vybranému pediatrovi by sa malo uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice.

Aktuálna výška príspevku pri narodení dieťaťa (suma):

• 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu,
• 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu 

Manželstvo

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.

Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady.

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

Úmrtie

Úmrtie v zdravotníckom zariadení oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak osoba zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné kontaktovať linku 112 alebo 155.  Úmrtie následne potvrdzuje lekár, ktorý stanoví čas a príčinu smrti a vystaví List o prehliadke mŕtveho.

Úmrtie sa potom nahlasuje na matrike v mieste, kde k nemu došlo (prípadne aj cirkevnej matrike). Budete k tomu potrebovať List o prehliadke mŕtveho, váš občiansky preukaz a občiansky preukaz zosnulého. Matrika vykoná zápis v knihe úmrtí a vystaví úmrtný list.

Následne si vyberte a kontaktujte pohrebnú službu.

Matrika raz mesačne oznamuje úmrtia Sociálnej poisťovni, úmrtia zdravotnej poisťovni oznamuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O príspevok na pohreb vo výške 79,67 eur môže požiadať plnoletá osoba, do 1 roka odo dňa pohrebu zosnulého, ktorá zabezpečila pohreb, má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a zosnulý mal v čase smrti trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. 

Odkazy:

Na Slovensku oblasť dopravy  podlieha pod Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. 

Železničná doprava

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) je najväčším osobným železničným dopravcom na Slovensku. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú prevádzkovateľom a správcom železničnej infraštruktúry na území Slovenska a zabezpečujú prepravné a dopravné služby. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) poskytuje nákladnú železničnú prepravu.Aplikácia IDeme vlakom umožňuje cestujúcim jednoduchý a rýchly nákup cestovného lístka. Získate v nej aj prehľad o príchodoch a odchodoch, spojoch a meškaniach vlakov. 

Cestná doprava 

Na Slovensku sa jazdí vpravo. Najvyššia povolená rýchlosť pre vozidlá do 3,5 t je 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obce a 130 km/h na diaľniciach a rýchlostných cestách. Jazda po diaľnici je spoplatnená, diaľničnú známku zakúpite elektronicky alebo v sieti obchodných miest ako napr. čerpacie stanice. Elektronická diaľničná známka pre vozidlo do 3,5t: 10-dňová – 12 EUR, mesačná – 17 EUR, ročná – 60 EUR. Elektronická diaľničná známka pre prípojové vozidlo: 10 dňová – 12 EUR, mesačná – 17 EUR, ročná – 60 EUR. Platnosť 10-dňovej elektronickej diaľničnej známky je 10 dní vrátane určeného dňa. Platnosť 30-dňovej elektronickej diaľničnej známky je 30 dní vrátane určeného dňa. Platnosť ročnej elektronickej diaľničnej známky je od 1.1. príslušného kalendárneho roka do 31.1. nasledujúceho roka. Pri 365 dňovej známke je to 365 kalendárnych dní od zakúpenia. Pre vozidlá nad 3,5 t  je zavedený elektronický mýtny systém za užívanie vymedzených úsekov ciest. 

Letecká doprava 

Na Slovensku sú tri medzinárodné verejné letiská s pravidelnými linkami: Bratislava, Košice a Poprad-Tatry. Ďalších šesť  medzinárodných letísk nemá pravidelné linky: Nitra, Piešťany, Prievidza, Sliač, Šamorín a Žilina. Cestujúci môžu využiť aj najbližšie letisko Schwechat vo Viedni (60 km od Bratislavy) alebo letisko v Budapešti (200 km od Bratislavy). 

Vodná doprava

Z hľadiska dopravy sa na Slovensku využívajú, rieky Dunaj, Morava a Váh. Dva najväčšie prístavy sú v Bratislave a v Komárne. 

Univerzálne poštové služby v tuzemskom a medzinárodnom styku zabezpečuje spoločnosť  Slovenská pošta, a.s.

Telekomunikačné služby zabezpečuje Telekom, Orange, O2 a 4ka.  

Odkazy: