Vyhlásenie víťazov súťaže na sociálnych médiách #EUmovers

V roku 2018 sme si pripomenuli 60. výročie prijatia predpisov EÚ týkajúcich sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj 50. výročie prijatia zakladajúcich nariadení v oblasti voľného pohybu zamestnancov. V rámci osláv týchto dvoch významných udalostí Európska komisia vyzvala občanov, ktorí využili tieto práva, aby sa prostredníctvom kampane #EUmovers podelili o svoje skúsenosti na sociálnych médiách.

Toto jej päť víťazných príspevkov:

Juho-Pekka Palomaa (Fínsko)

Presne pred rokom sa môj život zmenil a nebol som si úplne istý, čo môžem očakávať. Po ukončení štúdia som bol šesť mesiacov nezamestnaný a práve vtedy mi celkom neočakávane zavolali z Estónska. Uverejnil som svoj životopis na portáli siete EURES a asi o mesiac neskôr mi emailom prišlo oznámenie, že si niekto prezeral môj profil a reagoval naň. Bola to ponuka práce zo susednej krajiny, z Estónska. Po absolvovaní pohovoru som sa rozhodol, že to skúsim. O krajine ani o meste som toho veľa nevedel, teda okrem toho, že ich jazyk znie podobne ako fínčina, len trochu komickejšie. Získal som veľa informácií o presťahovaní sa do Estónska a všetko vyzeralo sľubne. Napriek oveľa nižším platom sa zdalo, že táto krajina urobila obrovský digitálny skok, aby svojim občanom čo najviac uľahčila život. Počas môjho pobytu v tejto krajine som sa na podujatiach stolových hier stretával s miestnymi obyvateľmi, navštevoval bezplatný kurz estónčiny a spoznal sa s inými zahraničnými pracovníkmi, navštívil bezplatného rodinného lekára, digitálne podpísal dokumenty a využíval bezplatný systém verejnej dopravy, a to všetko v rámci bohatej a starej kultúry, kde ľudia hovoria po anglicky, estónsky, fínsky a rusky. V meste už nebývam, ale vždy ma udivovalo svojou starou históriou a zároveň novými a najmodernejšími technologickými systémami a výdobytkami. Čerešničkou na torte bola účasť na tohtoročných oslavách 100. výročia nezávislosti Estónska. Myslím, že tento malý národ má pred sebou svetlú budúcnosť.

Carola Bosio (Taliansko)

Ahoj! Áno, myslím, že už od svojich 20. rokov som závislá od pohybu v rámci EÚ. Keď som mala 20 rokov, žila som vo francúzskom Lille v rámci výmenného programu pre univerzitné štúdiá, a to mi nenávratne zmenilo pohľad na vec. Keď som mala 23 rokov, v Miláne som začala svoju kariéru. Keď som mala 27 rokov, mesiac som si užívala v Madride. Teraz môžem klamať, ak tvrdím, že viem po španielsky. Keď som mala 28 rokov, odišla som do Paríža za láskou a za prácou. Tam som o lásku prišla, ale získala dvoch priateľov na celý život. Dobre, dobre ... Teraz mám 38 rokov, manžela a dvojročné dvojičky ... že by bol čas sa konečne zastaviť? NIE! Spolu s našimi dvoma bláznivými deťmi sme sa presťahovali do Írska, aby sme pokračovali v našom rodinnom európskom dobrodružstve. V súčasnosti pracujem na írskej univerzite a celú moju rodinu som si priniesla so sebou. EURÓPU MILUJEM.

Sheila Margaret Ward (Spojené kráľovstvo)

Po štúdiu španielčiny a portugalčiny na univerzite v meste Leeds v 60. rokoch som sa rozhodla byť učiteľkou angličtiny ako cudzieho jazyka. Vstup Spojeného kráľovstva do EÚ som privítala s radosťou, pretože tejto myšlienke som vždy verila. Po pôsobení na poste učiteľky v Spojenom kráľovstve, Španielsku a iných krajinách som v roku 1980 prišla do Portugalska a začala pracovať pre organizáciu British Council. Po vstupe Portugalska do EÚ a zrušení hraničných kontrol sa cestovanie veľmi uľahčilo. Ako učiteľka angličtiny som mnohým študentom pomáhala s prípravou na program Erasmus a bola som ohromená možnosťami, aké tento program ponúka. Pred odchodom do dôchodku v roku 2010 som navštívila portugalský sociálny úrad a vyplnila formulár, v ktorom som uviedla všetky krajiny EÚ, kde som pracovala. To bolo všetko. Už ako dôchodkyňa som automaticky začala poberať dôchodok z Portugalska, Spojeného kráľovstva a zo Španielska. Všetko išlo ako po masle. V Portugalsku som vydala tri dvojjazyčné knižky pre deti a venujem sa podpore dvojjazyčnosti. My Európania máme toho veľa spoločného a učenie sa iných jazykov by malo byť prioritou vo všetkých školských systémoch.

Filipa Rodrigues (Portugalsko)

Som dcérou Európy. Verím v Európu bez hraníc, kde sa každý kultúrny rozdiel stane mostom medzi ľuďmi. Tieto rozdiely nás obohacujú a pomáhajú lepšie pochopiť svet. Moje kroky smerovali najprv do susednej krajiny – do Španielska. Bola som vtedy dieťa a cestovala s mojou rodinou. Prvý výlet s priateľmi smeroval do Spojeného kráľovstva, študovala som na strednej škole. Zúčastnila som sa na kurzoch odbornej prípravy v Spojenom kráľovstve a Grécku. Stáž v rámci programu Erasmus+ som absolvovala v Spojenom kráľovstve. Precestovala som Taliansko, Škótsko, Švajčiarsko, Španielsko (opäť) ... a plánujem toho precestovať oveľa viac. Tento rok som sa rozhodla odísť do Írska. Na portáli siete EURES som hľadala prácu a keď som našla, čo som chcela, získala som plnú podporu siete EURES pri všetkých činnostiach súvisiacich s presunom do Írska. Milujem túto krajinu, jej históriu, kultúru, ľudí, prírodu ... Mám šťastie, že môžem vyrastať v zjednotenej Európe, v Európe, ktorá ponúka možnosti vždy, keď ich človek hľadá. V Európe, v ktorej mám svoje práva, kde sa cítim bezpečne. Som hrdá na to, že som dcérou Európy!

Chloé Jorigny-Casteuble (Francúzsko)

Najlepšie video

Volám sa Chloé, mám 24 rokov a už rok žijem v Belgicku. V súčasnosti pracujem pre federálnu verejnú službu pre oblasť sociálneho zabezpečenia a predmetom mojej činnosti je Brexit:) Milujem cestovanie a absolvovala som niekoľko stáží v celej EÚ. Počas štúdií, ako aj mojej práce som veľa cestovala.

Súvisiace odkazy:

Najlepšie video

Ďalšie informácie:

Európske dni pracovných príležitostí

Drop’pin@EURES

Vyhľadať poradcusiete EURES

Pracovné a životné podmienky v krajinách siete EURES

Databáza pracovných miest siete EURES

Služby siete EURES pre zamestnávateľov

Kalendár podujatí siete EURES

Nadchádzajúce podujatia online

Sieť EURES na Facebooku

Sieť EURES na Twitteri

Sieť EURES na LinkedIn